Šakal zlatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Šakal zlatý
Golden jackal (Canis aureus indicus) male.jpg
Poddruh Canis aureus indicus, Národný park Kanha, India
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Canis aureus
Linnaeus, 1758
Canis aureus range.svg
Mapa rozšírenia šakala zlatého v Ázii a v Európe
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Šakal zlatý alebo staršie šakal obyčajný[2]; (lat. Canis aureus) je druh z čeľade psovitých.

Opis[upraviť | upraviť kód]

Šakal zlatý dorastá do dĺžky 60 – 110 cm, chvost má dlhý 20 – 30 cm a váži okolo 7 – 15 kg. Srsť ma bledožltú, zlatistú alebo svetlohnedú. Brucho je hnedkasté a chrbát sivší. Niekedy vyzerá ako Nemecký ovčiak.

Výskyt[3][upraviť | upraviť kód]

Šakal zlatý obýva severnú a severovýchodnú Afriku, juhovýchod Európy, Blízky východ a južnú Áziu, konkrétne štáty: Afganistan, Albánsko, Alžírsko, Bahrajn, Bhután, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Stredoafrická republika, Chorvátsko, Džibutsko, Egypt, Eritrea, Etiópia, Grécko, India, Irán, Irak, Izrael, Jordánsko, Keňa, Kuvajt, Libanon, Líbya, Mali, Mauritánia, Maroko, Mjanmarsko, Nepál, Niger, Nigéria, Omán, Pakistan, Katar, Saudská Arábia, Senegal, Somálsko, Srí Lanka, Sudán, Sýria, Tanzánia, Thajsko, Tunisko, Turecko,Turkmenistan, Spojené Arabské Emiráty, Vietnam, Západná Sahara, Jemen.

V posledných rokoch sa šakal zlatý rozšíril aj do Slovinska, Maďarska, Ukrajiny, Rakúska a tiež na Slovensko. Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 7 (1,6% rozlohy Slovenska).[2]

Správanie[upraviť | upraviť kód]

Tento druh sa zdržuje do párov, hlavne v období rozmnožovania, ale v lokalitách s veľkou ponukou potravy, ako sú napríklad odpadkové skládky, blízko ľudských sídel, vytvárajú svorky zložené až z 20 jedincov.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť kód]

Obdobie párenie trvá 26 - 28 dní, začína približne od 15. januára a trvá do 15. februára.[2] Gravidita trvá 60[2] – 63 dní, po nich vrhne samica 1 až 9 mláďat (priemerne je ich 5 – 6, v Bulharsku 4,6 - 6,0[2]). Potomkov odchováva v nore, niekedy v húštine krovín či v trstine.[2] Po 8 – 10 týždňoch prechádzajú mláďatá z mliečnej na pevnú stravu. V tomto veku, ale ešte nie sú schopné loviť, preto im rodičia alebo starší súrodenci po návrate z lovu vyvrhujú potravu. Mláďatá žijú s rodičmi najmenej 1 rok.[2]

Poddruhy[4][upraviť | upraviť kód]

Rozoznávame 13 poddruhov šakala zlatého.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. a b c d e f g KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko & Michal Stanko. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Šakal obyčajný (zlatý) - Canis aureus, s. 423 - 425.
  3. Jhala, Y.V. & Moehlman, P.D. 2008. Canis aureus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Downloaded on 24 November 2011. (po anglicky)
  4. Mammal Species of the World, 3rd edition (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.