Šakal zlatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šakal zlatý

Poddruh Canis aureus indicus, Národný park Kanha, India
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Canis aureus
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia šakala zlatého (bez šakala severoafrického) [mapa je mierne zastaraná]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Šakal zlatý (iné slovenské názvy pozri nižšie; lat. Canis aureus, staršie Thos aureus[2]) je druh z rodu Canis z čeľade psovité (Canidae). Vyskytuje sa v Európe a južnej Ázii.

V minulosti boli do tohto druhu spravidla zahrnuté aj severoafrické šakaly (porov. aj nižšie kapitolu Systematika). Tieto sa od roku 2011/2015 zaraďujú mimo druhu Canis aureus, a to spravidla ako samostatný druh šakal severoafrický[3] (ľudové názvy: africký vlk[4], egyptský šakal[5]; lat. Canis lupaster alebo Canis anthus)[6][7][8][9]. Treba však dodať, že už pred rokom 2011 niektoré texty nezaraďovali severoafrické šakaly do druhu Canis aureus[10][3].

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tohto druhu sú: šakal zlatý[11][12][10][13], šakal obyčajný[11][14][15][2][16], vlk šakal[17] (resp, zriedkavo vlk šakalovitý[18]), šakal[19][20][21], ľudovo zlatý vlk[10]. Zastarané (možno len čiastočné) synonymum je vlk trsťový[2][22].

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Šakal zlatý (bez šakala severoafrického) obýva východ a stred Európy (najmä Balkán) a prakticky celú južnú Áziu. Konkrétne sa vyskytuje v štátoch:[6][23][24]

Výskyt na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Šakal zlatý je v zozname cicavcov Slovenska od roku 1947, ale prvý známy doklad o jeho ulovení na Slovensku pochádza až z roku 1989, keď bol ulovený jeden jedinec pri obci Čierna v okrese Trebišov. Ďalšie údaje o výskyte šakala mali tiež pochádzať z južného Slovenska (1995 Zlaté Moravce; 1996 Gabčíkovo, 1997 Veľký Krtíš). V roku 2016 sa na celom Slovensku početnosť druhu odhadovala na 155 jedincov. Šakal zlatý nie je na Slovensku chráneným druhom, jeho lov je povolený od 1. augusta do konca februára.[26][27] Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 7 (1,6% rozlohy Slovenska).[15]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Canis aureus:[28]

Nasledujúce bývalé poddruhy (t.j. všetky bývalé africké poddruhy) dnes tvoria samostatný druh Canis lupaster: Canis aureus algirensis, Canis aureus anthus, Canis aureus bea, Canis aureus lupaster, Canis aureus riparius, Canis aureus soudanicus.[28]

Charakteristika (vrátane šakala severoafrického)[upraviť | upraviť zdroj]

Opis tela[upraviť | upraviť zdroj]

Šakal zlatý dorastá do dĺžky 60 – 110 cm, chvost má dlhý 20 – 30 cm a váži okolo 7 – 15 kg. Srsť ma bledožltú, zlatistú alebo svetlohnedú. Brucho je hnedkasté a chrbát sivší.[29]

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh sa zdržuje do párov, hlavne v období rozmnožovania, ale v lokalitách s veľkou ponukou potravy, ako sú napríklad odpadkové skládky blízko ľudských sídel, vytvárajú svorky zložené až z 20 jedincov.[29]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie párenie trvá 26 - 28 dní, začína približne od 15. januára a trvá do 15. februára.[15] Gravidita trvá 60[15] – 63 dní, po nich vrhne samica 1 až 9 mláďat (priemerne je ich 5 – 6, v Bulharsku 4,6 - 6,0[15]). Potomkov odchováva v nore, niekedy v húštine krovín či v trstine.[15] Po 8 – 10 týždňoch prechádzajú mláďatá z mliečnej na pevnú stravu. V tomto veku, ale ešte nie sú schopné loviť, preto im rodičia alebo starší súrodenci po návrate z lovu vyvrhujú potravu. Mláďatá žijú s rodičmi najmenej 1 rok.[15]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ IUCN Red list 2021.3. Prístup 9. decembra 2021.
  2. ↑ a b c BREHM, A. Život zvierat - 4 Cicavce. 1971. S. 206
  3. ↑ a b VALENČÁKOVÁ, A. et al. Biológia pre kynológov. V Košiciach: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, 2010, S. 22
  4. ↑ BIANCHI, E. et al. Najkrajšie národné parky sveta. Bratislava: Slovart, 2017. S. 81.
  5. ↑ Kynologická revue. Veľká Ida: Vydavateľstvo S.T.E.R., 2011, 22(248). S. 13
  6. ↑ a b Hoffmann, M., Arnold, J., Duckworth, J.W., Jhala, Y., Kamler, J.F. & Krofel, M. 2018. Canis aureus (errata version published in 2020). The IUCN Red List of Threatened Species 2018: e.T118264161A163507876. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2018-2.RLTS.T118264161A163507876.en. Accessed on 06 December 2023.
  7. ↑ Rueness EK, Asmyhr MG, Sillero-Zubiri C, Macdonald DW, Bekele A, Atickem A, et al. (2011) The Cryptic African Wolf: Canis aureus lupaster Is Not a Golden Jackal and Is Not Endemic to Egypt. PLoS ONE 6(1): e16385. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0016385
  8. ↑ Viranta, S., Atickem, A., Werdelin, L. and Stenseth, N.C. 2017. Rediscovering a forgotten canid species. BMC Zoology 2: 6.
  9. ↑ Koepfli, K.P. et al. 2015. Genome-wide evidence reveals that African and Eurasian Golden jackals are distinct species. Current Biology 25: 2158–2165
  10. ↑ a b c VRBACKÝ, R., KOUTNÝ, J. Kožušnícke materiály pre 1. až 3. ročník odborných učilíšť a učňovských škôl. Bratislava: Alfa, 1972. S. 204
  11. ↑ a b LUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice 2003. S. 61
  12. ↑ zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  13. ↑ Školské zvesti. Bratislava: Povereníctvo SNR pre školstvo a osvetu. 31.07.1955, 11(13-14). S. 13
  14. ↑ Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 386
  15. ↑ a b c d e f g KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko & Michal Stanko. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Šakal obyčajný (zlatý) - Canis aureus, s. 423 - 425.
  16. ↑ BOUČEK, B. et al. Fyzický zemepis pre 9. ročník všeobecnovzdelávacích škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1955. S. 119
  17. ↑ HERZ, Jozef et al. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Bratislava: PaRPRESS, 2000. S. 98-99
  18. ↑ Slovak Agricultural Library in Nitra. šakal zlatý [online]. arl4.library.sk, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online.
  19. ↑ šakal. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  20. ↑ psovité. In: Malá encyklopédia biológie. Bratislav: Obzor. 1975. S. 407
  21. ↑ Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica. 1875. S. 32
  22. ↑ a b Mošanský A.: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mammaliologických zbierok Východoslovenského múzea. III. časť (Carnivora 2). Zborník Východoslovenského múzea v Košiciach. Prírodné vedy. 1983 (číslo 2, 1984). str. 105 a nasl.
  23. ↑ LINNELL, John. Expansion of Golden jackals across Europe creates tricky legal issues [online]. lcie.org, 2015-07-07, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online.
  24. ↑ Kojola, I., Henttonen, H., Heikkinen, S. et al. Golden jackal expansion in northernmost Europe: records in Finland. Mamm Biol (2023). https://doi.org/10.1007/s42991-023-00382-3
  25. ↑ Golden Jackal picture taken in Tibet [online]. chinaplus.cri.cn, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online.
  26. ↑ Šakal zlatý – súčasť našej fauny [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2020-09-11, [cit. 2022-05-14]. Dostupné online.
  27. ↑ TASR. Šakal zlatý nie je na Slovensku exotikou. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-09-17. Dostupné online [cit. 2022-05-14].
  28. ↑ a b Mammal Species of the World, 3rd edition (po anglicky)
  29. ↑ a b BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Šakal_zlatý&oldid=7754501“