Šakal zlatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Šakal zlatý
Golden wolf, Serengeti.jpg
Poddruh Canis aureus bea, Národný park Serengeti, Tanzánia
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Canis aureus
Linnaeus, 1758
Canis aureus range.svg
Mapa rozšírenia šakala zlatého v Ázii a v Európe
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Šakal zlatý alebo staršie šakal obyčajný[2]; (lat. Canis aureus) je druh z čeľade psovitých.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Šakal zlatý dorastá do dĺžky 60 – 110 cm, chvost má dlhý 20 – 30 cm a váži okolo 7 – 15 kg. Srsť ma bledožltú, zlatistú alebo svetlohnedú. Brucho je hnedkasté a chrbát sivší. Niekedy vyzerá ako Nemecký ovčiak.

Výskyt[3][upraviť | upraviť zdroj]

Šakal zlatý obýva severnú a severovýchodnú Afriku, juhovýchod Európy, Blízky východ a južnú Áziu, konkrétne štáty: Afganistan, Albánsko, Alžírsko, Bahrajn, Bhután, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Stredoafrická republika, Chorvátsko, Džibutsko, Egypt, Eritrea, Etiópia, Grécko, India, Irán, Irak, Izrael, Jordánsko, Keňa, Kuvajt, Libanon, Líbya, Mali, Mauritánia, Maroko, Mjanmarsko, Nepál, Niger, Nigéria, Omán, Pakistan, Katar, Saudská Arábia, Senegal, Somálsko, Srí Lanka, Sudán, Sýria, Tanzánia, Thajsko, Tunisko, Turecko,Turkmenistan, Spojené Arabské Emiráty, Vietnam, Západná Sahara, Jemen.

V posledných rokoch sa šakal zlatý rozšíril aj do Slovinska, Maďarska, Ukrajiny, Rakúska a tiež na Slovensko. Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 7 (1,6% rozlohy Slovenska).[2]

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh sa zdržuje do párov, hlavne v období rozmnožovania, ale v lokalitách s veľkou ponukou potravy, ako sú napríklad odpadkové skládky, blízko ľudských sídel, vytvárajú svorky zložené až z 20 jedincov.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie párenie trvá 26 - 28 dní, začína približne od 15. januára a trvá do 15. februára.[2] Gravidita trvá 60[2] – 63 dní, po nich vrhne samica 1 až 9 mláďat (priemerne je ich 5 – 6, v Bulharsku 4,6 - 6,0[2]). Potomkov odchováva v nore, niekedy v húštine krovín či v trstine.[2] Po 8 – 10 týždňoch prechádzajú mláďatá z mliečnej na pevnú stravu. V tomto veku, ale ešte nie sú schopné loviť, preto im rodičia alebo starší súrodenci po návrate z lovu vyvrhujú potravu. Mláďatá žijú s rodičmi najmenej 1 rok.[2]

Poddruhy[4][upraviť | upraviť zdroj]

Rozoznávame 13 poddruhov šakala zlatého.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.3. Prístup 29. decembra 2016
  2. a b c d e f g KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko & Michal Stanko. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Šakal obyčajný (zlatý) - Canis aureus, s. 423 - 425.
  3. Jhala, Y.V. & Moehlman, P.D. 2008. Canis aureus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Downloaded on 24 November 2011. (po anglicky)
  4. Mammal Species of the World, 3rd edition (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 623.