Šams ad-Dín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Šams ad-Dín alebo Šamsuddín (arab. شمس الدين), v prepise aj Samsuddin alebo Chamsuddin, s významom Slnko viery, je čestný titul, ktorým v stredoveku oslovovali islamských učencov. Časom sa z titulu vyvinulo meno, respektíve v niektorých krajinách aj priezvisko. Medzi známych nositeľov titulu patril napríklad cestovateľ Ibn Battúta.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]