Šar planina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 42°05′0″S 20°50′0″V / 42,08333°S 20,83333°V / 42.08333; 20.83333
Šar planina
(Шар Планина)
Malet e Sharrit
pohorie
Šar Mountains, view from the Republic of Macedonia.jpg
Pohľad na masív Mala a Golema Kobilica
Štáty Albánsko Albánsko,  Macedónsko Macedónsko,  Srbsko Srbsko
Región Balkán
Časť Šarsko-Pindske planine
Hranice Korab, Bistra, Jakupica
Súradnice 42°05′0″S 20°50′0″V / 42,08333°S 20,83333°V / 42.08333; 20.83333
Najvyšší bod Titov Vrv
 - výška 2 748 m n. m.
Dĺžka 80 km
Šírka 25 km
Rozloha 1 600 km² (160 000 ha)
Geologické zloženie vápenec, bridlica
Poloha na mape Srbska
Red pog.svg
Poloha na mape Srbska
Wikimedia Commons: Šar Mountain

Šar planina alebo skrátene Šara (mac. Шар Планина, albán. Malet e Sharrit), staršie aj Skardus, Carska planina alebo Monte Argentaro je balkánske pohorie, nachádzajúce sa na trojmedzí Albánska, Macedónska a Srbska (Kosova). Najvyšší Titov Vrv dosahuje 2 748 m n. m.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Šar planina tvorí súčasť Šarsko-Pindskej planiny, nachádzajúcej sa na území Albánska, Macedónska a Srbska (Kosovo). Vypína sa v tesnom susedstve severozápadne ležiacej rozsiahlej Dinárskej sústavy (Prokletije), oddelenej údolím rieky Drin. Južne naväzuje pohorie Korab a Bistra, z východnej strany ju vymedzuje hlboké údolie rieky Vardar. Z celkovej rozlohy sa 56,25% územia nachádza v Macedónsku, 43,12% v Srbsku a 0,63% v Albánsku.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Orograficky sa cca 80 km dlhé a do 25 km široké pohorie člení na dve časti; prvá leží od vrcholu Ljuboten na severovýchode po jazero Karanikolica, ležiace juhozápadným smerom. Druhá časť pokračuje až po horný tok riek Radika a Vrutok a je rozsiahlejšia a roztiahnutejšia, čo vytvára zdanlivo samostatné horské celky (Brodska planina, Rudoka, Vraca, Radika planina ai.). Horský hrebeň na viacerých miestach dosahuje výšku 2 300 m n. m. a v údoliach pod ním sa nachádzajú hlboké kotliny s ľadovcovými jazerami, nazývanými „morské oči“ (srb. Gorske oči). Tie sú často pramennými oblasťami riek.

Vzhľad pohoria je vnímaný odlišne a pokým z macedónskej (južnej) strany prevláda obraz síce vysokých, no vďaka pasienkom nie veľmi divokých hôr, zo severnej, srbskej strany má Šar planina výrazne alpský ráz. Napriek značnej nadmorskej výške horských sediel je pohorie celoročne priechodné.

Pohľad na Titov Vrv a susedný Turčín zo západu
Lyžiarske stredisko Popova Šapka

Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Titov Vrv (2 748 m n. m.)
  • Mal Turčin (2 707 m n. m.)
  • Bakrdan (2 702 m n. m.)
  • Bristavec (2 675 m n. m.)
  • Velika Rudoka (2 658 m n. m.)
  • Bistra I (2 651 m n. m.)
  • Bistra II (2 609 m n. m.)
  • Jezerski vrh (2 604 m n. m.)
  • Crni vrh (2 585 m n. m.)
  • Kobilica (2 528 m n. m.)
  • Vrtop (2 555 m n. m.)
  • Ljuboten (2 498 m n. m.)

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V pohorí sa nachádza niekoľko zimných stredísk, poskytujúcich vhodné podmienky pre vyznávačov zimných športov. Najvýznamnejšie lyžiarske stredisko je Popova Šapka (1 780 m n. m.) na macedónskej strane, kde svoje služby ponúka 12 hotelov a niekoľko zjazdoviek, vlekov a lanoviek. Horské stredisko je dobre dostupné z mesta Tetovo, odkiaľ vedie asfaltová cesta s mnohými serpentínami. V lete je Popova Šapka východzím bodom viacerých turistických trás, ktoré síce nie sú fyzicky veľmi namáhavé, no veľmi zle značené.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Národný park Šar

Na srbskej strane je na území s rozlohou 390 km² zriadený Národný park Šar Planina. Lesné porasty siahajú do výšky okolo 1 700 m n. m., nad nimi sú vysokohorské pastviny, ktoré zaberajú až 550 km². Šar planina je tak najrozsiahlejším územím so súvislými pastvinami na európskom kontinente.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]