Preskočiť na obsah

Šebastián Labo

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šebastián Labo
slovenský jezuita a spisovateľ
Osobné informácie
Rodné menoŠebastián Labo
PseudonymSebastian Labo
Narodenie19. jún 1931
 Valaská Belá, ČSR (dnes Slovensko)
Úmrtie22. máj 2014 (82 rokov)
 Ivanka pri Dunaji, Slovensko
Národnosťslovenská
Štátna príslušnosťSlovensko Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Pápežská lateránska univerzita
Zamestnaniejezuita, kňaz, spisovateľ
Rodičiaotec Vendelín Labo, matka Anna
Súrodenci9
Dielo
Žánrenáboženská literatúra, biografická literatúra
TémyJán Pavol II., Katolícka cirkev
Významné práceZabijem pastiera; Lietajúci pútnik 20. storočia; Ján Pavol II. – posol lásky a pokoja; Apoštol národov 20. storočia; Utrpenie, smrť a pohreb Jana Pavla Veľkého; Blahoslavený mučeník Eugen Bossilkov; Róbert Bezák, pravda o odvolanom arcibiskupovi
Významné oceneniačestné občianstvo obce Valaská Belá (1999), čestný doktorát Trnavskej univerzity v Trnave (2007), Pribinov kríž III. triedy (2009)

Dr. h. c. Šebastián Labo, SJ; niekedy písané aj ako Sebastian Labo[1] (* 19. jún 1931, Valaská Belá – † 22. máj 2014, Ivanka pri Dunaji) bol slovenský katolícky kňaz, jezuita, historik a spisovateľ.[2]

Patril k predstaviteľom slovenského katolíckeho exilu v čase vlády Komunistickej strany. Napísal viacero kníh o pápežovi Jánovi Pavlovi II.[2]

Vo februári 1999 mu bolo udelené čestné občianstvo obce Valaská Belá.[3] V roku 2007 mu bol Trnavskou univerzitou v Trnave udelený čestný doktorát „za rozsiahlu publikačnú činnosť, ktorá vynikajúcim spôsobom zachycuje apoštolské cesty Jána Pavla II. a je zdrojom štúdia pre študentov Trnavskej univerzity, ako aj pre širší okruh“.[4] 7. januára 2009 mu prezident Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie SR Pribinov kríž III. triedy.[3][5]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v júni 1931 vo Valaskej Belej do rodiny s celkovo desiatimi deťmi. Jeho otec Vendelín bol živnostníkom, matka Anna bola ženou v domácnosti.[6] Po štúdiách na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom (1951) nastúpil na štúdium archívnictva a historických vied na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.[3] Po štúdiu pracoval v Štát­nom slovenskom ústrednom archíve v Bratislave (1956 až 1963).[5]

V roku 1963 emigroval z ČSR a začal študovať teológiu na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Kňazské formovanie získal v Kolégiu svätého Jána Nepomuckého. Za kňaza Laba vysvätil biskup Pavol Hnilica 1. marca 1969.[3] Po vysviacke vstúpil 20. júla 1969 v rakúskom Sankt Andrä do Spoločnosti Ježišovej. Rehoľné sľuby zložil dňa 24. mája 1981 v talianskom Grottaferratta do rúk generálneho predstaveného rádu, Pedra Arrupeho.[6]

Značnú časť života strávil Labo v exile, kde pôsobil ako redaktor a misionár. Z tejto pozície kázal vo farnostiach o prenasledovanej Cirkvi v komunistickom prostredí.[6] V Nemecku sa intenzívne zapojil do apoštolskej iniciatívy Pro Fratribus,[7] ktorá podporovala katolíkov v komunistických krajinách.[5] V roku 1971 začal v Koblenzi vydávať časopis nem. Pro fratribus – Stimme der schweigenden Kirche (slov. „Pro fratribus – Hlas mlčiacej cirkvi“).[5]

Na Slovensko sa Labo vrátil po roku 1989, keď sa usadil v Trnave. Posledné obdobie svojho života strávil v senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji.[7]

Labov pohreb sa uskutočnil 27. mája 2014, zádušnú omšu v Kostole Najsvätejšej Trojice v Trnave celebroval arcibiskup Ján Orosch. Pochovaný bol na cintoríne vo Valaskej Belej.[3][5]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Labo napísal niekoľko kníh o pápežovi Jánovi Pavlovi II. Najviac zarezonovala prvá kniha „Zabijem pastiera“, ktorá vyšla v roku 1982 v nemeckom origináli (jednotlivé vydania mali rôzne názvy). V sérii kníh „Lietajúci pútnik XX. storočia“ mapoval pápežove apoštolské cesty. Rozruch vzbudila aj jeho publikácia s názvom „Róbert Bezák, pravda o odvolanom arcibiskupovi“, v ktorej sa kriticky vyjadroval o odvolanom trnavskom arcibiskupovi. Spoločnosť Ježišova na Slovensku, ktorej členom Labo bol, sa od tejto knihy dištancovala.[7]

Výber z diel v slovenčine:[8]

  • Zabijem pastiera (1990)
    • kniha vyšla v troch slovenských vydaniach a v nemeckom, poľskom, francúzskom, talianskom a flámskom jazyku
  • Lietajúci pútnik 20. storočia (7. zv. 1997 – 2005)
  • Ján Pavol II. – posol lásky a pokoja (1991)
  • Apoštol národov 20. storočia (1995)
  • Utrpenie, smrť a pohreb Jana Pavla Veľkého (2007)
  • Blahoslavený mučeník Eugen Bossilkov (2004)
  • Róbert Bezák, pravda o odvolanom arcibiskupovi (2014)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Napríklad v nemeckých vydaniach diel, pozri napr.: LABO, Sebastian. Das Attentat auf den Papst im Lichte Fatimas und im Schatten der Oktober-Revolution 1917. 5. Auflage Melsbach : Neuwieder Verlagsgesellschaft mbH, 1985.
  2. 1 2 BIELIK, František. LABO, Šebastián, SJ. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. ISBN 80-7114-300-6. S. 793.
  3. 1 2 3 4 5 Zomrel páter Šebastián Labo SJ [online]. Valaská Belá: Obec Valaská Belá, [cit. 2026-04-07]. Dostupné online.
  4. ↑ HVIZDOŠOVÁ, Katarína; MANÁK, Marián. Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2017. ISBN 978-80-568-0069-0. S. 154.
  5. 1 2 3 4 5 Úmrtie: Zomrel páter Šebastián Labo SJ, pohreb bude v utorok 27. mája [online]. Bratislava: TK KBS, 2014-05-22, [cit. 2026-04-07]. Dostupné online.
  6. 1 2 3 Zomrel páter Šebastián Labo SJ [online]. Vatican: Radio Vaticana, [cit. 2026-04-07]. Dostupné online.
  7. 1 2 3 Zomrel jezuita Šebastián Labo. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-05-23. Dostupné online [cit. 2026-04-07]. ISSN 1335-4418.
  8. ↑ Šebastián Labo. In: Slovenské literárne centrum: Životopisy autorov [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, [cit. 2026-04-07]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Šebastián_Labo&oldid=8194728“