Šen-jang J-31

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
J-31
Shenyang J-31 (F60) at 2014 Zhuhai Air Show.jpg
Technologický demonštrátor FC-31
Typ stealth viacúčelové stíhacie lietadlo
Výrobca Šen-jang fej-ťi kung-s'
Konštruktér Lin Peng
Prvý let 31. október 2012
Vyradený 2018/2019 (plán)
Charakter vo fáze letových skúšok
Vyrobených 2 prototypy

Šen-jang J-31 (čín. 歼-31 – Ťien-31; angl. Shenyang J-31) je čínske stíhacie lietadlo 5. generácie s charakteristikami stealth, vyvíjané spoločnosťou Šen-jang fej-ťi kung-s' (Shenyang Aircraft Industry Group – Skupina leteckého priemyslu Šen-jang). Ide o jednomiestnu dvojmotorovú stíhačku, vyvíjanú za účelom predaja iným krajinám. Jej atraktivitu na svetovom trhu by mala zabezpečiť nielen technologická vyspelosť, ale aj veľmi priaznivá cena. Tú odhaduje čínsky letecký expert Fu Qianshao na 70 mil. USD.[1]

J-31 by mala byť spôsobilá vykonávať celý rad úloh, vrátane vybojovania vzdušnej nadvlády, potlačenia nepriateľskej protivzdušnej obrany, útokov na pozemné ciele, priamej leteckej podpory, ale aj spravodajstva a prieskumu.

Americkí predstavitelia a analytici sú presvedčení, že konštruktéri J-31 sa inšpirovali návrhmi stíhačky F-35, ktoré boli ukradnuté spoločnosti Lockheed Martin pri hackerskom útoku v apríli 2009.[2]

K prvému vzletu prototypu (technologického modelu) došlo 31. októbra 2012,[3] pričom prvé sériovo vyrobené lietadlo by sa malo vzniesť k oblohe už v roku 2019. Podľa čínskych plánov by v roku 2022 mal stroj dosiahnuť počiatočné operačné spôsobilosti a o tri roky neskôr i plné operačné spôsobilosti. Tieto plány sú však podmienené tým, či Čína nájde zákazníka, ktorý by projekt finančne podporil.[4]

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Prototyp 31001

V septembri 2012 sa objavili prvé zreteľné zábery lietadla J-31 na továrenskom letisku spoločnosti SAC, o mesiac neskôr sa prototyp prvýkrát vzniesol do vzduchu. Označenie J-31 bolo odvodené z trupového čísla 31001, ktoré sa však vzťahuje k vývojovému programu Projekt 310.[3]

Na aerosalóne Airshow China 2014 v meste Ču-chaj bol prvýkrát oficiálne predstavený demonštrátor lietadla s označením Šen-jang FC-31, ktorý je vyvíjaný ako exportný produkt korporácie AVIC. Označenie lietadla, FC-31 (tj. Fighter China), odkazuje na čínsko-pakistánske lietadlo JF-17/FC-1. Predchádzajúce domnienky o pomenovaní lietadla, J-31 alebo J-21, sa nepotvrdili. Sériové prevedenie lietadla FC-31 sa tiež bude v niektorých aspektoch líšiť od technologického modelu s trupovým číslom 31001. Dôjde napríklad k úprave chvostových plôch, krídel alebo pilotnej kabíny a objemnejší trup s väčšou zásobou paliva bude obsahovať vnútorné zbraňové šachty pre štyri protilietadlové riadené strely stredného doletu. Použitie motorov Klimov RD-93 ruskej výroby u lietadla FC-31 bolo potvrdené Sergejom Kornevom z vývoznej agentúry Rosobonexport, avšak špekulácie o priamom zapojení spoločností z Ruskej federácie (napríklad RSK MiG) do vývoja FC-31 ruská strana poprela.[5]

Dňa 23. decembra sa uskutočnil testovací let druhého prototypu FC-31. Podľa slov Wu Peixina, pekingského pozorovateľa leteckého priemyslu, má nový prototyp lepšie stealth vlastnosti, zdokonalené elektronické vybavenie (vrátane elektro-optického zameriavacieho systému) a väčšiu vzletovú hmotnosť. K zmenám došlo aj na trupe, krídlach a zvislých chvostových plochách, ktoré robia stíhačku štíhlejšou, ľahšou a obratnejšou.[6]

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Technologický model FC-31 na leteckej prehliadke v Ču-chaj, 2014

V porovnaní s typom Chengdu J-20 je J-31 menšie a veľkosťou sa blíži ruským lietadlám MiG-29 a MiG-35. Druhý prototyp má v porovnaní s prvým (31001) predĺžený trup o 0,5 m, t.j. zo 16,8 m na 17,3 m. Zvýšila sa taktiež jeho maximálna vzletová hmotnosť, a to z 25 až na 28 ton. Lietadlo má lichobežníkové krídla, ktorých rozpätie je 11,5 m a šípovitosť 35°. Na konci trupu sa nachádza dvojica zvislých a dvojica vodorovných chvostových plôch. Podvozok tvorí predná dvojkolesová podvozková noha a dve nohy hlavného podvozku, vybavené jedným kolesom.[7] FC-31 je konštruovaná tak, aby sa minimalizovala efektívna odrazová plocha, čo znižuje možnosť detekcie lietadla nepriateľským rádiolokátorom na väčšie vzdialenosti.

S ohľadom na obtiažnejšiu zistiteľnosť bola navrhnutá aj vnútorná zbraňová šachta, v ktorej sú umiestnené štyri závesné body pre muníciu do hmotnosti 2 000 kg. Ďalších šesť závesníkov je umiestnených z vonkajšej strany trupu a ich celková nosnosť je 6 000 kg. Ako uviedol Lin Peng, hlavný konštruktér FC-31, primárnou výzbrojou lietadla budú rakety vzduch-vzduch krátkeho doletu PL-9 a stredného doletu PL-12 (SD-10A). Na ničenie pozemných cieľov budú v prvom rade integrované presne navádzané bomby s malým priemerom.[8]

Lietadlo je poháňané dvoma dvojprúdovými pohonnými jednotkami Klimov RD-93, ktoré vychádzajú z motorov RD-33 určených pre typovú radu MiG-29. Výkon motorov RD-93 sa pohybuje okolo 49,9 kN (maximálny ťah bez prídavného spaľovania), s forsážou 81,3 kN. Pre sériové lietadlá môžu byť využité vylepšené ruské motory RD-93MA alebo vyvíjané čínske jednotky WS-13. Konštrukčné riešenie typu J-31 sa vyznačuje klasickým usporiadaním nosných plôch a vstupmi vzduchu umiestnenými na bokoch trupu s technológiou DSI (Divertless Supersonic Inlet).[3] Lietadlo údajne dosahuje maximálnu rýchlosť Mach 1,8 pri lete v nadmorskej výške 16 km. Z dostupných informácií sa dá predpokladať, že stroj nebude disponovať vlastnosťou supercruise, t.j. schopnosťou dlhodobo letieť nadzvukovou rýchlosťou bez použitia prídavného spaľovania. Bojový rádius stíhačky je 1 250 km a pri použití prídavných palivových nádrží sa predĺži na 2 000 km. FC-31 dokáže vzlietnuť na dráhe dlhej 400 m a pre pristátie potrebuje 600 m.

Lietadlá mali byť prepojené dátovými linkami, čo umožní pilotom vzájomné zdieľanie taktických informácií.

Export[upraviť | upraviť zdroj]

O nákupe 30 až 40 lietadiel FC-31 už údajne rokuje Pakistan, ktorý je zároveň prevádzkovateľom typu JF-17/FC-1. Záujem o zbrane čínskej proveniencie je v poslednej dobe tiež v štátoch juhovýchodnej Ázie, subsaharskej Afriky či Perzského zálivu. V prípade úspešného dokončenia vývoja a začatia výroby by sa FC-31 mohol na svetových trhoch stať konkurentom amerického lietadla Lockheed Martin F-35 Lightning II. Zatiaľ ale nie je známe, či o FC-31 javí záujem aj letectvo Čínskej ľudovej republiky alebo čínske námorné letectvo pre svoje nové lietadlové lode.[5]

Špecifikácie (FC-31)[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné charakteristiky[upraviť | upraviť zdroj]

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: Mach 1,8
  • Bojový rádius: 1 250 km (na vnútorné palivové nádrže), 2 000 km (s prídavnými palivovými nádržami)

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vo vnútorných šachtách:
    • 4 závesné body pre protilietadlové strely PL-9, PL-12 (SD-10A) alebo riadené bomby

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FC-31 / J-31 (Jianjiji-31 Fighter aircraft 31)
  2. China Touts Stealth Fighter Jet, But So Far No Takers DefenseNews, 8. november 2015.
  3. a b c ONDRÁŠEK, Jiří; PACHKOV, Alexander. Dvojitý skok: Čínské bojové letouny nové generace. ATM, roč. 45, čís. 7/2013, s. 44-48. ISSN 1802-4823.
  4. DUBAI: Customer sought for AVIC’s new stealth fighter FlightGlobal, 8. november 2015.
  5. a b ONDRÁŠEK, Jiří. Shenyang FC-31 oficiálně představen. ATM, roč. 47, čís. 2/2015, s. 54-56. ISSN 1802-4823.
  6. China's second FC-31 fighter prototype makes maiden flight IHS Jane's 360, 28. december 2016.
  7. Shenyang J-31 Stealth Fighter, China
  8. AVIC Begins FC-31 Export Drive
  9. Avic Promotes J-31 As An Export Fighter

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]