Šimon Jurovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Šimon Jurovský
Šimon Jurovský
Základné informácie
Narodenie 8. február 1912
Uľanka, časť Banskej Bystrice
Úmrtie 8. november 1963 (51 rokov)
Praha
Pôsobenie dirigent a hudobný skladateľ
Súvisiace
články
SĽUK, SND
Publikácia o Šimonovi Jurovskom

Šimon Jurovský pôvodným menom Weiss-Nägel (* 8. február 1912 Ulmanka (dnes Uľanka) časť Banskej Bystrice  –  † 8. november 1963 Praha, pochovaný v Bratislave) bol slovenský hudobný skladateľ, autor baletov, spevohier, komornej, scénickej a filmovej hudby.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Juraj Weiss-Nägel (5.5.1873-18.11.1944)
  • matka: Anna rod. Daubnerová (17.11.1987-11.12.1965)
  • súrodenci: Ján Weiss-Nägel (1897), Anton Jurovský (1908), Stanislav Jurovský (1905), Jozef Jurovský (1899), Anna Chovanová (1901).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1922-1928 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Ružomberku, 1928-1931 na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V 1931-1936 nastúpil na Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave, kde u profesora Alexandra Moyzesa študoval kompozíciu, u Jozefa Vincoureka dirigovanie a u E. Suchoňa klavír. V rokoch 1937-1939 pracoval ako referent gramofónového a snímkového archívu v Slovenskom rozhlase. Z rozhlasu odišiel v roku 1939 do Viedne, aby tam u J. Marxa študoval kompozíciu na Hochschule für Musik und darstellende Kunst.

Ako dirigent účinkoval v Speváckom zbore bratislavských učiteliek (1939-1942) a v Bratislavskom robotníckom spevokole (1945-1947). Medzitým pracoval ako hudobný režisér v Slovenskom rozhlase. V roku 1948 sa tam stal vedúcim hudobného odboru, kým ho v roku 1951 menovali vedúcim hudobného odboru na Povereníctve školstva a osvety. Z povereníctva prešiel v roku 1955 za riaditeľa SĽUKu. 1. októbra roku 1956 sa stal umeleckým šéfom Opery Slovenského národného divadla. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti v roku 1963.

Vo svojich skladbách nadviazal na postimpresionistickú orientáciu slovenskej medzivojnovej tvorby, pričom inklinoval k zužitkovaniu typických prvkov hudobného folklóru. Po 1948 jeho hudobný prejav ideovo ovplyvnilo obdobie socialistického schematizmu. Jeho vrcholné diela sa však stali progresívnou súčasťou slovenskej hudobnej kultúry, v ktorých prevládli moyzesovské folklórne prvky s prevahou lyrických melódií. Autor jedného z prvých slovenských baletov Rytierska balada (1956-1960), skomponoval aj spevohru Vietor od Poľany (inscenovaná 1973), nedokončená ostala opera Kapitán Nálepka. V skladateľskej činnosti sa systematicky venoval aj hudobno-dramatickej tvorbe, čo dokumentovali jeho scénické kompozície k rozhlasovým i divadelným hrám a najmä k celovečerným i dokumentárnym filmom. S jeho pôsobením v SND sa spájalo inscenačné stvárnenie pôvodných slovenských i inonárodných opier.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cena mesta Bratislavy
  • 1954 - laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda
  • 1962 - Za zásluhy o výstavbu
  • 1964 - in memoriam Cena J.L.Bellu

Hudba pre film (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pole Neorané - (1953) - réžia: Vladimír Bahna
  • Posledná bosorka - (1957) - réžia: Vladimír Bahna
  • Dáždnik svätého Petra - (1958) - réžia: Vladislav Pavlovič, Frigyes Bán

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]