Šimon Jurovský

Šimon Jurovský
Základné informácie
Narodenie	8. február 1912; Uľanka, časť Banskej Bystrice, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	8. november 1963 (51 rokov); Praha, ČSSR
Pôsobenie	dirigent a hudobný skladateľ
Žáner	klasická hudba
Súvisiace; články	SĽUK, SND
	Hudobný portál; Biografický portál

Šimon Jurovský pôvodným menom Weiss-Nägel (* 8. február 1912 Ulmanka (dnes Uľanka) časť Banskej Bystrice – † 8. november 1963 Praha, pochovaný v Bratislave) bol slovenský hudobný skladateľ, autor baletov, spevohier, komornej, scénickej a filmovej hudby.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

otec: Juraj Weiss-Nägel (5.5.1873-18.11.1944)
matka: Anna rod. Daubnerová (17.11.1987-11.12.1965)
súrodenci: Ján Weiss-Nägel (1897), Anton Jurovský (1908), Stanislav Jurovský (1905), Jozef Jurovský (1899), Anna Chovanová (1901).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1922-1928 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Ružomberku, 1928-1931 na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V 1931-1936 nastúpil na Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave, kde u profesora Alexandra Moyzesa študoval kompozíciu, u Jozefa Vincoureka dirigovanie a u E. Suchoňa klavír. V rokoch 1937-1939 pracoval ako referent gramofónového a snímkového archívu v Slovenskom rozhlase. Z rozhlasu odišiel v roku 1939 do Viedne, aby tam u J. Marxa študoval kompozíciu na Hochschule für Musik und darstellende Kunst.

Ako dirigent účinkoval v Speváckom zbore bratislavských učiteliek (1939-1942) a v Bratislavskom robotníckom spevokole (1945-1947). Medzitým pracoval ako hudobný režisér v Slovenskom rozhlase. V roku 1948 sa tam stal vedúcim hudobného odboru, kým ho v roku 1951 menovali vedúcim hudobného odboru na Povereníctve školstva a osvety. Z povereníctva prešiel v roku 1955 za riaditeľa SĽUKu. 1. októbra roku 1956 sa stal umeleckým šéfom Opery Slovenského národného divadla. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti v roku 1963.

Vo svojich skladbách nadviazal na postimpresionistickú orientáciu slovenskej medzivojnovej tvorby, pričom inklinoval k zužitkovaniu typických prvkov hudobného folklóru. Po 1948 jeho hudobný prejav ideovo ovplyvnilo obdobie socialistického schematizmu. Jeho vrcholné diela sa však stali progresívnou súčasťou slovenskej hudobnej kultúry, v ktorých prevládli moyzesovské folklórne prvky s prevahou lyrických melódií. Autor jedného z prvých slovenských baletov Rytierska balada (1956-1960), skomponoval aj spevohru Vietor od Poľany (inscenovaná 1973), nedokončená ostala opera Kapitán Nálepka. V skladateľskej činnosti sa systematicky venoval aj hudobno-dramatickej tvorbe, čo dokumentovali jeho scénické kompozície k rozhlasovým i divadelným hrám a najmä k celovečerným i dokumentárnym filmom. S jeho pôsobením v SND sa spájalo inscenačné stvárnenie pôvodných slovenských i inonárodných opier.