Šimonosecká mierová zmluva

Šimonosecká mierová zmluva (jap. 下関条約 – Šimonoseki Džójaku; tradičná čínština: 馬關條約, zjednodušená čínština: 马关条约, pchin-jin: Mǎguān tiáoyuē) bola mierová zmluva podpísaná medzi Čínou a Japonskom 17. apríla v roku 1895. Jej podpísaním sa skončila prvá čínsko-japonská vojna.

Zmluva bola podpísaná v pavilóne Šunpanró v japonskom meste Šimonoseki. Zaznamenáva koniec mierovej konferencie, ktorá sa začala 20. marca 1895 medzi čínskou vládou dynastie Čching a vládou Japonskej ríše.

Hlavnými následkami zmluvy bol presun suverenity nad ostrovom Taiwan do Japonska čo znamená, že Čína prichádza o Taiwan. Ďalším následkom je zriadenie japonského protektorátu nad Kórejským polostrovom. Tu Čína stratila všetok svoj vplyv.

Závery zmluvy[upraviť | upraviť zdroj]

Zmluva ukončila prvú čínsko-japonskú vojnu pričom Japonsko vyhráva. V tejto zmluve Čína uznala nezávislosť Kórey a vzdala sa akýchkoľvek územných nárokov na túto krajinu, a dostáva sa pod vplyv Japonska. Čína tiež prenechala Japonsku polostrov Liao-tung, ktorý bude neskôr nútená prenechať Rusku, Ťin-čou, južný cíp provincie Liao-ning, ako aj ostrov Taiwan a súostrovie Peskadorské ostrovy. Rusko, Francúzsko a Nemecko neskôr prinútili Japonsko vrátiť Liao-ning Číne výmenou za väčšiu kompenzáciu, ako predtým poskytovala zmluva.

Okrem územných strát Čína súhlasila zaplatiť Japonsku dvesto miliónov taelov (v tom čase sa to rovnalo stopäťdesiatim miliónom dolárov) ako vojnovú kompenzáciu. Navyše súhlasila s otvorením prístavov a riek pre medzinárodný obchod. Rusko bolo ochotné poskytnúť Číne pôžičku –– v skutočnosti z francúzskych peňazí, aby mohla zaplatiť kompenzáciu dohodnutú s Japonskom.