Šmalkaldská vojna
Šmalkadská vojna | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
![]() Jazdecký portrét Karola V. od talianskeho renesančného umelca Tiziana oslavuje cisárovo víťazstvo v bitke pri Mühlbergu. | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Svätá ríša rímska Španielske impérium |
Šmalkaldský spolok Hesensko Sasko | ||||||
Velitelia | |||||||
Karol V. Ferdinand Alvarez, tretí vojvoda z Alby Móric Saský |
Filip Hesenský Ján Fridrich Saský | ||||||
Šmalkaldská vojna bola ozbrojeným konfliktom v rokoch 1546 až 1547 a to medzi dvoma znepriatelenými stranami, pričom tú prvú prezentoval rímsko-nemecký cisár Karol V. Habsburský a tú druhý Šmalkaldský spolok nemeckých kniežat protestantského vyznania.
Diplomatická predohra a vzplanutie vojnovej iskry
[upraviť | upraviť zdroj]Spočiatku bol vznik Šmalkaldského spolku, ktorý vznikol v roku 1531 v meste Schmalkalden, charakterizovaný ako obranná aliancia viacerých protestantských krajín a ríšskych miest vo Svätej ríši rímskej nemeckého národa, s tým, že podľa zakladacej listiny a jej obsahu nebol vyslovene namierený proti cisárovi Karolovi V., ktorý bol katolík. Od roku 1535 bola podmienkou členstva v tomto spolku príslušnosť k augsburskému vyznaniu. Samotná ústava z roku 1536 zakotvila zákon, ktorý vytvoril predpoklad aj vznik spolkového vojska v počte 2 000 jazdcov a 10 000 pešiakov. Samotný spolok sa stal významným mocenským faktorom v ríši ako aj v širšom európskom rámci.[1]
Cisár Karol V. uskutočnil ešte pred prológom samotného konfliktu to, že uzavrel mier s Francúzskym kráľovstvom v meste Crépy, čím si tak mohol uvoľniť cestu pre zásah voči protestantom na území Svätej ríše rímskej. Dňa 6. júna roku 1546 sa mu podarilo úspešne vytvoriť spojenecký zväzok s pápežom v rámci boja proti kacírom. O deň na to sa cisárovi podarilo vytvoriť nové spojenectvo, tentokrát s bavorským vojvodom Viliamom IV. Napokon dňa 19. júna roku 1546 dosiahol úspešné uzavretie spojeneckej zmluvy s vojvodom Móricom Saským.
Rozhorčení členovia Šmalkaldského spolku napokon urýchlene zhromaždili armádu, ktorá sa pri Füssene snažila prehradiť cestu postupu pomocou cisárskych vojsk z talianskeho územia. Dňa 20. júna roku 1546 došlo k vyhláseniu kliatby voči landgrófovi Filipovi Hesenskému a saskému kurfistovi Jánovi Fridrichovi.[2]
Cisár Karol V. mal veľké obavy z možného spojenia protestantských štátov s jeho súperom, francúzskym kráľom Františkom I. a práve to bol dôvod prečo napokon vyhlásil Šmalkaldskému spolku vojnu.[1]
Boj začína
[upraviť | upraviť zdroj]Cisár zhromaždil do polovice augusta roku 1546 armádu v počte 40 000 vojakov v rámci ozbrojeného zásahu proti protestantským silám. Tie sa sústredili pri Donnauwörthu. Obidve armády však boli zdecimované jednak chorobami ale aj dezerciami. V priebehu októbra roku 1546 prisľúbil samotný cisár hodnosť kurfista Móricovi Saskému, ktorý vystupoval v tomto ozbrojenom konflikte zatiaľ neutrálnym spôsobom. Do jari roku 1547 tak došlo k tomu, že sa veľká časť juhonemeckých miest s výnimkou Kostnice napokon podrobila samotnému cisárovi Karolovi V., pričom porazené mestá sa preto museli zaviazať pre zaplatenie vysokej kontribúcie.[2]
Bitka pri Mühlbergu
[upraviť | upraviť zdroj]
Napriek tomu, že sa protivníci vyhýbali priamej vojenskej konfrontácii, došlo dňa 24. apríla roku 1547 k ozbrojenému stretu pri Mühlbergu kde sila cisárskej armády pod vedením Ferdinanda Álvaréza, tretieho vojvodu z Alby predstavovala 25 000 pešiakov, 4 500 jazdcov a 20 diel oproti technicky slabšej protestantskej strane Šmalkaldského spolku, ktorý disponoval počtom 12 000 pešiakov, 3 000 jazdcov a 15 delami.
Dôsledky boja a uzavretie mieru
[upraviť | upraviť zdroj]Boj sa skončil vojenskou porážkou protestantských vojsk, pričom vodca Šmalkaldského spolku, hesenský landgróf Filip a saský kurfist Ján Fridrich boli zajatí a následne predvedení pred ríšsky snem v Augsburgu, ktorý sa od roku 1548 snažil urovnať náboženské diferencie v ríši a to v rámci dočasnej náboženskej úpravy, nazvanej augsburské interim. Aj napriek snahe cisára Karola V. o kompromis radikálne sily v katolíckom ani v protestantskom tábore samotné interim odmietli. Šmalkaldský spolok bol teda rozpustený. Jeho zajatci boli oslobodení z väzenia až v roku 1552.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c SEGEŠ, Vladimír a kol. Encyklopédia vojen. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2020. ISBN 978-80-551-5611-8. S. 118, 119.
- ↑ a b SKŘIVAN, Aleš. Lexikon světových dějin: 1492–1914. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Aleš Skřivan ml, 2002. ISBN 80-86493-06-7. S. 327.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- SKŘIVAN, Aleš: Lexikon světových dějin 1492–1914. Praha 2002.
- BEIER, Brigitte a kol. Kronika svetových dejín. Preklad Pavol Valachovič et al. 1. slov. vyd. [Bratislava] : Fortuna Print, 2004. 640 s. ISBN 80-89144-31-4.
- SEGEŠ, Vladimír a kol. Encyklopédia vojen. Bratislava: Ikar, 2020. 357 s. ISBN 978-80-551-5611-8.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šmalkaldská vojna
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schmalkaldic War na anglickej Wikipédii.