Preskočiť na obsah

Šmalkaldská vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šmalkadská vojna

Jazdecký portrét Karola V. od talianskeho renesančného umelca Tiziana oslavuje cisárovo víťazstvo v bitke pri Mühlbergu.
Dátum 1546 – 1547
Miesto Svätá ríša rímska
Výsledok víťazstvo cisárskych vojsk
Protivníci
Svätá ríša rímska
Španielske impérium
Šmalkaldský spolok
Hesensko
Sasko
Velitelia
Karol V.
Ferdinand Alvarez, tretí vojvoda z Alby
Móric Saský
Filip Hesenský
Ján Fridrich Saský

Šmalkaldská vojna bola ozbrojeným konfliktom v rokoch 15461547 a to medzi dvoma znepriatelenými stranami, pričom tú prvú prezentoval rímsko-nemecký cisár Karol V. Habsburský a tú druhý Šmalkaldský spolok nemeckých kniežat protestantského vyznania.

Diplomatická predohra a vzplanutie vojnovej iskry

[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatku bol vznik Šmalkaldského spolku, ktorý vznikol v roku 1531 v meste Schmalkalden, charakterizovaný ako obranná aliancia viacerých protestantských krajín a ríšskych miest vo Svätej ríši rímskej nemeckého národa, s tým, že podľa zakladacej listiny a jej obsahu nebol vyslovene namierený proti cisárovi Karolovi V., ktorý bol katolík. Od roku 1535 bola podmienkou členstva v tomto spolku príslušnosť k augsburskému vyznaniu. Samotná ústava z roku 1536 zakotvila zákon, ktorý vytvoril predpoklad aj vznik spolkového vojska v počte 2 000 jazdcov a 10 000 pešiakov. Samotný spolok sa stal významným mocenským faktorom v ríši ako aj v širšom európskom rámci.[1]

Cisár Karol V. uskutočnil ešte pred prológom samotného konfliktu to, že uzavrel mier s Francúzskym kráľovstvom v meste Crépy, čím si tak mohol uvoľniť cestu pre zásah voči protestantom na území Svätej ríše rímskej. Dňa 6. júna roku 1546 sa mu podarilo úspešne vytvoriť spojenecký zväzok s pápežom v rámci boja proti kacírom. O deň na to sa cisárovi podarilo vytvoriť nové spojenectvo, tentokrát s bavorským vojvodom Viliamom IV. Napokon dňa 19. júna roku 1546 dosiahol úspešné uzavretie spojeneckej zmluvy s vojvodom Móricom Saským.

Rozhorčení členovia Šmalkaldského spolku napokon urýchlene zhromaždili armádu, ktorá sa pri Füssene snažila prehradiť cestu postupu pomocou cisárskych vojsk z talianskeho územia. Dňa 20. júna roku 1546 došlo k vyhláseniu kliatby voči landgrófovi Filipovi Hesenskému a saskému kurfistovi Jánovi Fridrichovi.[2]

Cisár Karol V. mal veľké obavy z možného spojenia protestantských štátov s jeho súperom, francúzskym kráľom Františkom I. a práve to bol dôvod prečo napokon vyhlásil Šmalkaldskému spolku vojnu.[1]

Boj začína

[upraviť | upraviť zdroj]

Cisár zhromaždil do polovice augusta roku 1546 armádu v počte 40 000 vojakov v rámci ozbrojeného zásahu proti protestantským silám. Tie sa sústredili pri Donnauwörthu. Obidve armády však boli zdecimované jednak chorobami ale aj dezerciami. V priebehu októbra roku 1546 prisľúbil samotný cisár hodnosť kurfista Móricovi Saskému, ktorý vystupoval v tomto ozbrojenom konflikte zatiaľ neutrálnym spôsobom. Do jari roku 1547 tak došlo k tomu, že sa veľká časť juhonemeckých miest s výnimkou Kostnice napokon podrobila samotnému cisárovi Karolovi V., pričom porazené mestá sa preto museli zaviazať pre zaplatenie vysokej kontribúcie.[2]

Bitka pri Mühlbergu

[upraviť | upraviť zdroj]
Bitka pri Mühlbergu. Kresba Louisa de Ávila y Zúñiga (1550).

Napriek tomu, že sa protivníci vyhýbali priamej vojenskej konfrontácii, došlo dňa 24. apríla roku 1547 k ozbrojenému stretu pri Mühlbergu kde sila cisárskej armády pod vedením Ferdinanda Álvaréza, tretieho vojvodu z Alby predstavovala 25 000 pešiakov, 4 500 jazdcov a 20 diel oproti technicky slabšej protestantskej strane Šmalkaldského spolku, ktorý disponoval počtom 12 000 pešiakov, 3 000 jazdcov a 15 delami.

Dôsledky boja a uzavretie mieru

[upraviť | upraviť zdroj]

Boj sa skončil vojenskou porážkou protestantských vojsk, pričom vodca Šmalkaldského spolku, hesenský landgróf Filip a saský kurfist Ján Fridrich boli zajatí a následne predvedení pred ríšsky snem v Augsburgu, ktorý sa od roku 1548 snažil urovnať náboženské diferencie v ríši a to v rámci dočasnej náboženskej úpravy, nazvanej augsburské interim. Aj napriek snahe cisára Karola V. o kompromis radikálne sily v katolíckom ani v protestantskom tábore samotné interim odmietli. Šmalkaldský spolok bol teda rozpustený. Jeho zajatci boli oslobodení z väzenia až v roku 1552.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c SEGEŠ, Vladimír a kol. Encyklopédia vojen. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2020. ISBN 978-80-551-5611-8. S. 118, 119.
  2. a b SKŘIVAN, Aleš. Lexikon světových dějin: 1492–1914. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Aleš Skřivan ml, 2002. ISBN 80-86493-06-7. S. 327.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • SKŘIVAN, Aleš: Lexikon světových dějin 1492–1914. Praha 2002.
  • BEIER, Brigitte a kol. Kronika svetových dejín. Preklad Pavol Valachovič et al. 1. slov. vyd. [Bratislava] : Fortuna Print, 2004. 640 s. ISBN 80-89144-31-4.
  • SEGEŠ, Vladimír a kol. Encyklopédia vojen. Bratislava: Ikar, 2020. 357 s. ISBN 978-80-551-5611-8.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schmalkaldic War na anglickej Wikipédii.