Preskočiť na obsah

Šmalkaldská vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šmalkadská vojna

Jazdecký portrét Karola V. od talianskeho renesančného umelca Tiziana oslavuje cisárovo víťazstvo v bitke pri Mühlbergu.
Dátum 1546  1547
Miesto Svätá ríša rímska
Výsledok víťazstvo cisárskych vojsk
Protivníci
Svätá ríša rímska
Španielske impérium
Šmalkaldský spolok
Hesensko
Sasko
Velitelia
Karol V.
Ferdinand Alvarez, tretí vojvoda z Alby
Móric Saský
Filip Hesenský
Ján Fridrich Saský

Šmalkaldská vojna bola ozbrojeným konfliktom v rokoch 15461547 a to medzi dvoma znepriatelenými stranami, pričom tú prvú prezentoval rímsko-nemecký cisár Karol V. Habsburský a tú druhý Šmalkaldský spolok nemeckých kniežat protestantského vyznania.

Diplomatická predohra a vzplanutie vojnovej iskry

[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatku bol vznik Šmalkaldského spolku, ktorý vznikol v roku 1531 v meste Schmalkalden, charakterizovaný ako obranná aliancia viacerých protestantských krajín a ríšskych miest vo Svätej ríši rímskej nemeckého národa, s tým, že podľa zakladacej listiny a jej obsahu nebol vyslovene namierený proti cisárovi Karolovi V., ktorý bol katolík. Od roku 1535 bola podmienkou členstva v tomto spolku príslušnosť k augsburskému vyznaniu. Samotná ústava z roku 1536 zakotvila zákon, ktorý vytvoril predpoklad aj vznik spolkového vojska v počte 2 000 jazdcov a 10 000 pešiakov. Samotný spolok sa stal významným mocenským faktorom v ríši ako aj v širšom európskom rámci.[1]

Cisár Karol V. uskutočnil ešte pred prológom samotného konfliktu to, že uzavrel mier s Francúzskym kráľovstvom v meste Crépy, čím si tak mohol uvoľniť cestu pre zásah voči protestantom na území Svätej ríše rímskej. Dňa 6. júna roku 1546 sa mu podarilo úspešne vytvoriť spojenecký zväzok s pápežom v rámci boja proti kacírom. O deň na to sa cisárovi podarilo vytvoriť nové spojenectvo, tentokrát s bavorským vojvodom Viliamom IV. Napokon dňa 19. júna roku 1546 dosiahol úspešné uzavretie spojeneckej zmluvy s vojvodom Móricom Saským.

Rozhorčení členovia Šmalkaldského spolku napokon urýchlene zhromaždili armádu, ktorá sa pri Füssene snažila prehradiť cestu postupu pomocou cisárskych vojsk z talianskeho územia. Dňa 20. júna roku 1546 došlo k vyhláseniu kliatby voči landgrófovi Filipovi Hesenskému a saskému kurfistovi Jánovi Fridrichovi.[2]

Cisár Karol V. mal veľké obavy z možného spojenia protestantských štátov s jeho súperom, francúzskym kráľom Františkom I. a práve to bol dôvod prečo napokon vyhlásil Šmalkaldskému spolku vojnu.[1]

Boj začína

[upraviť | upraviť zdroj]

Cisár zhromaždil do polovice augusta roku 1546 armádu v počte 40 000 vojakov v rámci ozbrojeného zásahu proti protestantským silám. Tie sa sústredili pri Donnauwörthu. Obidve armády však boli zdecimované jednak chorobami ale aj dezerciami. V priebehu októbra roku 1546 prisľúbil samotný cisár hodnosť kurfista Móricovi Saskému, ktorý vystupoval v tomto ozbrojenom konflikte zatiaľ neutrálnym spôsobom. Do jari roku 1547 tak došlo k tomu, že sa veľká časť juhonemeckých miest s výnimkou Kostnice napokon podrobila samotnému cisárovi Karolovi V., pričom porazené mestá sa preto museli zaviazať pre zaplatenie vysokej kontribúcie.[2]

Bitka pri Mühlbergu

[upraviť | upraviť zdroj]
Bitka pri Mühlbergu. Kresba Louisa de Ávila y Zúñiga (1550).

Napriek tomu, že sa protivníci vyhýbali priamej vojenskej konfrontácii, došlo dňa 24. apríla roku 1547 k ozbrojenému stretu pri Mühlbergu kde sila cisárskej armády pod vedením Ferdinanda Álvaréza, tretieho vojvodu z Alby predstavovala 25 000 pešiakov, 4 500 jazdcov a 20 diel oproti technicky slabšej protestantskej strane Šmalkaldského spolku, ktorý disponoval počtom 12 000 pešiakov, 3 000 jazdcov a 15 delami.

Dôsledky boja a uzavretie mieru

[upraviť | upraviť zdroj]

Boj sa skončil vojenskou porážkou protestantských vojsk, pričom vodca Šmalkaldského spolku, hesenský landgróf Filip a saský kurfist Ján Fridrich boli zajatí a následne predvedení pred ríšsky snem v Augsburgu, ktorý sa od roku 1548 snažil urovnať náboženské diferencie v ríši a to v rámci dočasnej náboženskej úpravy, nazvanej augsburské interim. Aj napriek snahe cisára Karola V. o kompromis radikálne sily v katolíckom ani v protestantskom tábore samotné interim odmietli. Šmalkaldský spolok bol teda rozpustený. Jeho zajatci boli oslobodení z väzenia až v roku 1552.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 SEGEŠ, Vladimír a kol. Encyklopédia vojen. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2020. ISBN 978-80-551-5611-8. S. 118, 119.
  2. 1 2 SKŘIVAN, Aleš. Lexikon světových dějin: 1492–1914. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Aleš Skřivan ml, 2002. ISBN 80-86493-06-7. S. 327.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • SKŘIVAN, Aleš: Lexikon světových dějin 1492–1914. Praha 2002.
  • BEIER, Brigitte a kol. Kronika svetových dejín. Preklad Pavol Valachovič et al. 1. slov. vyd. [Bratislava] : Fortuna Print, 2004. 640 s. ISBN 80-89144-31-4.
  • SEGEŠ, Vladimír a kol. Encyklopédia vojen. Bratislava: Ikar, 2020. 357 s. ISBN 978-80-551-5611-8.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schmalkaldic War na anglickej Wikipédii.