Šobov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°28′23″S 18°53′16″V / 48,473°S 18,8878°V / 48.473; 18.8878
Šobov
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Štiavnica
Obec Banská Štiavnica
Pohorie Štiavnické vrchy
Podcelok Hodrušská hornatina
Povodia Hron, Ipeľ
Nadmorská výška 888,4 m n. m.
Súradnice 48°28′23″S 18°53′16″V / 48,473°S 18,8878°V / 48.473; 18.8878
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený z Banskej Štiavnice
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Šobov[1] (888,4 m n. m.[2]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží približne 1,5 km severozápadne od centra Banskej Štiavnice.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území mesta Banská Štiavnica.[1] Najbližším sídlom je na južnom úpätí ležiaca Banská Štiavnica.[3] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Šobov je súčasťou hrebeňa, ktorý je pozostatkom rozrušenej kaldery a tvorí najvyššiu časť pohoria. Vedie od vrchu Tanád (939 m n. m.) cez Paradajs (939 m n. m.) severným smerom na Studený vrch (876 m n. m.). Západne susedí Cukmantel (855 m n. m.) a Hadová (852 m n. m.), južne Paradajs a Vtáčnik (800 m n. m.), východne Anderloch (810 m n. m.) a severne Studený vrch a Bujačia (816 m n. m.).[2] Východné a severné svahy odvodňuje Beliansky potok, západné Vyhniansky potok, oba smerujúce do rieky Hron, z južných svahov vodu odvádza Štiavnica v povodí rieky Ipeľ. Na západnom úpätí je vybudované Štiavnické jazero (tajch Rozgrund), na južnom Vodárenský tajch.[3] Na vrchol nevedie značený chodník, no západným úbočím vedie traverzom chodník na rázc. Červená studňa.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Blízke svahy však pokrývajú horské lúky, odkiaľ je možné vidieť okolité vrchy Štiavnických vrchov, z vhodných lokalít pri dobrých podmienkach tiež Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Nízke Tatry, Poľanu a Javorie.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený chodník, no na juhozápadnom úpätí sa v sedle Červená studňa nachádza významná križovatka značených trás, odkiaľ vedie TouristicMarkingStripe-RAL red.svg červený chodník západným úbočím Šobova.

  • po TouristicMarkingStripe-RAL red.svg červenej značke:
    • od juhu z rázc. Farárova hôrka cez Paradajs a sedlo Červená studňa
    • od severozápadu z rázc. Breziny cez rázc. Matulka
  • po TouristicMarkingStripe-RAL blue.svg modrej značke cez sedlo Červená studňa:
  • po TouristicMarkingStripe-RAL green.svg zelenej značke:
    • od západu z osady Banky cez rázc. Matulka
    • od juhovýchodu z Banskej Štiavnice[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  2. a b Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]