Šochet
Šochet[1][2] (iné názvy: košerný mäsiar[3], skôr v historickom kontexte: šachter[4], hebr. שׁוֹחֵט, nem. Schächter) je mäsiar, ktorý pre veriacich židov zabíja zvieratá rituálnym spôsobom[4] (šechita), respektíve dohliada nad ich zabíjaním.[4]
Činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Výkon rituálneho mäsiarstva si vyžaduje osvedčenie o spôsobilosti od rabínskej autority a musí zodpovedať náboženským predpisom. Zvieratá musia byť usmrtené tak, aby vykrvácali po jedinom prerezaní krčnej tepny[5] a ich mäso bolo správne pripravené na konzumáciu (košer). Šochet týmto úkonom podľa judaizmu oslobodzuje dušu sídliacu v krvi.[6] Úlohou šocheta je tiež prehliadka zabitého zvieraťa a jeho vnútorností, keďže niektoré choroby alebo deformácie nezodpovedajú dietetickým predpisom kašrutu.[7]
Predpisy
[upraviť | upraviť zdroj]Na základe biblických termínov „šachat“ a „malak“ sa predpokladá, že už v biblických časoch existovali osobitné pravidlá pre šechitu. Podľa traktátu Chulin nemôže byť rituálnym mäsiarom hluchonemá, slabomyseľná a neplnoletá osoba. Tosafot pripúšťa na túto funkciu aj ženy a Samaritánov. Komentáre barajta vyžadujú, aby bol šochet mumche, teda aby vedel narábať s nožom a poznal predpisy týkajúce sa šechity. Šulchan aruch, vychádzajúc z existujúcej obyčaje (minhag), túto profesiu ženám zakázal a rovnako ju zakázal aj osobám, ktoré sa starostlivo nepridŕžajú náboženských požiadaviek. Šochetom sa môže stať iba ten, kto zložil osobitnú skúšku pred príslušnou duchovnou autoritou. Šochet musí viesť bezúhonný život a nesmie požívať alkoholické nápoje.[8]
Spoločenské postavenie
[upraviť | upraviť zdroj]Šocheti zastávali v židovskej komunite významné miesto. Na Východe bolo posilnené i tým, že šochet vykonával aj iné spoločenské funkcie: býval chazanom, čitateľom Tóry a učiteľom.[8] Povolanie sa často uvádzalo aj na náhrobných kameňoch.[3] Pre židovskú komunitu bolo významné mať medzi sebou šocheta, pretože inak ich musel raz začas navštíviť šochet z iného sídla a pripravovať im mäso na dlhší čas.[9] O kvalitách a právomociach šocheta sa často viedli spory.[2] V meste mohlo sídliť viacero šochetov, napríklad v Stupave sídlili v roku 1770 štyria, z ktorých traja sa špecializovali na výsek jahňaciny a teľaciny a jeden robil obchôdzky po okolitých dedinách a zarezával hydinu.[10]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ šochet. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. [Cit. 2025-06-07]. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
- 1 2 JELÍNEK, Ješajahu A. Črty k náboženskému životu židov na Slovensku. Acta Judaica Slovaca, 1999, roč. 5.
- 1 2 SALNER, Peter. História židovského cintorína v Bratislave. Slovenský národopis, 2003, roč. 51, čís. 3, s. 360. ISSN 1335-1303.
- 1 2 3 šachter. In: Slovník slovenského jazyka. Zv. IV. S – U. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. Dostupné online.
- ↑ Židia na Slovensku. In: Encyklopédia [ľudovej kultúry] [online]. Bratislava: Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, 2017-10-09, [cit. 2025-06-07]. Dostupné online.
- ↑ KOVAČEVIČOVÁ, Soňa. Spoločné korene kresťanských a židovských rodinných a výročných zvykov. Acta Judaica Slovaca, 1993, roč. 1, s. 46.
- ↑ LYČKA, Milan. šechita. In: Slovník judaizmus, křesťanství, islám. Praha : Mladá Fronta. ISBN 80-204-0440-6. S. 103 – 104.
- 1 2 ŠOCHET. In: Jevrejskaja enciklopedija Brokgauza i Jefrona. Tom. 16. Šemiramot – Issop. Santk-Peterburg : Akcionernoje izdateľskoje obšestvo F. A. Brokgauz – I. A. Jefron, 1913. [Cit. 2025-06-07]. Dostupné online. S. 77.
- ↑ STOLIČNÁ, Rastislava. Niekoľko poznámok o živote židovskej komunity v Bratislave. Slovenský národopis, 1992, roč. 40, čís. 2, s. 156.
- ↑ HABÁŇOVÁ, Terézia. Židia v Stupave v 18. storočí a ich profesijná činnosť. Acta Judaica Slovaca, 2005, roč. 11, s. 23 – 24.