Šoltýska
| Šoltýska | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Poltár |
| Región | Malohont |
| Nadmorská výška | 743 m n. m. |
| Súradnice | 48°34′49″S 19°44′40″V / 48,5804°S 19,7445°V |
| Rozloha | 4,39 km² (439 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 73 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 16,63 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1796 |
| Starosta | Marian Janiš[3] (nezávislý) |
| PSČ | 985 07 |
| ŠÚJ | 511889 |
| EČV (do r. 2022) | PT |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Šoltýska 4 985 07 |
| Telefón | 047/429 57 23 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Šoltýska | |
| Webová stránka: soltyska.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Šoltýska je obec na Slovensku v okrese Poltár.
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Polohopis
Šoltýska sa nachádza v západnej časti Stolických vrchov vo výške 650 až 800 m n. m. Rozprestiera sa v trojuholníku tvoreného troma vrchmi Perešom (835 m n. m.), Homračkou (814 m n. m.) a Turčiankou (758 m n. m., vo vrcholovej časti Slovenského Rudohoria. Jej kataster sa rozkladá na ploche 439 ha. Obec leží v údolí kde pramení potok, ktorý sa asi po 2 km vlieva do potoka Kokavka.[4]
Dejiny
Šoltýsku založil gróf Anton Forgáč v r. 1796.[4] Na jeho počesť bola osada v čase založenia nazvaná Antalfalva (Antonová Dedina).[5] Neskoršie došlo k zmene názvu dediny z Antalfalva na Šoltýska. Časť forgačovských majetkov sa nachádzala v tom čase (koncom osemnásteho storočia) v kokavskom katastri. Podľa dostupných údajov vlastnili Forgáčovci až polovicu Kokavy od roku 1595.[6] Založenie Šoltýsky súviselo s rozvojom priemyselnej výroby a najmä skla v okolitých dedinách a usadlostiach. Forgáčovci si uvedomili, že hlavným zdrojom ich príjmov v budúcnosti môžu byť zisky z manufaktúr a preto sa zamerali na ich zakladanie.
V roku 1750 založili prvú, manufaktúru na výrobu papiera v údolí Rimavice, 2 km severne od obce Kokava. V roku 1803 založili sklársku hutu na výrobu tabuľového skla v lokalite Dolina v údolí Rimavice cca 18 km severne od Kokavy. Ako kurivo pre roztavenie sklárskej suroviny (kremeňa) sa v sklárskych hutách v tom čase používalo suché bukové drevo. Využitie inej energie v tých časoch ešte nebolo v týchto lokalitách známe. K tomu bolo potrebné mnoho drevorubačov a povozníkov so záprahmi. Forgáčovci preto využili, možnosť, ktorú im ponúkol patent cisára Jozefa II. z roku 1785 o zrušení nevoľníctva a v roku 1796 najali verbovačov, ktorí im pomohli naverbovať a presídliť na ich majetky do severnej a severozápadnej časti kokavského katastra 134 rodín. Presídlenci, boli to drevorubači, ktorí prišli klčovať okolité bukové lesy, založili osady z ktorých neskoršie vznikli samostatné obce Šoltýska, Lom nad Rimavicou a Ďubákovo. Ďalší presídlenci vytvorili laznícke usadlosti Čremoš a Pereš.[7] Presídlenci najmä do Šoltýsky, boli z viacerých stolíc. Väčšina bola zo zvolenskej stolice, ale boli medzi nimi aj prisťahovalci z oravskej, abovskej, trenčianskej stolice a dokonca aj z moravského Hrozenkova.[8] Celkom bolo do Šoltýsky presídlených 53 rodín. V čase svojho vzniku patrila Šoltýska do Malohontského dištriktu, ktorý bol súčasťou Hontianskej stolice.[9]
Od roku 1803 patrila Šoltýska do novo vzniknutej Gemersko-Malohontskej stolice. V roku 1809 vznik samostatnej rímskokatolíckej farnosti. V r. 1834 ukončenie výstavby a vysvätenie kostola (Rožňavské biskupstvo).[10] Elektrický prúd bol do obce zavedený v r.1957. Počas reorganizácie štátnej správy v r. 1961 bola k Šoltýske pripojená aj miestna osada Ľubienka, ktorá dovtedy patrila pod obecný úrad Ipeľský potok. V r. 1967 bola do Šoltýsky vybudovaná miestna cestná prípojka (3 km) od štátnej cesty Kokava - Kriváň (táto bola daná do prevádzky v októbri 1938). Vodovod si občania svojpomocne vybudovali v r. 1973. V minulosti bol v obci v prevádzke vodný mlyn[4] a píla.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba z rokov 1828-1834. V interiéri sa nachádza oltárny obraz od Jozefa Hanulu z 20. rokov 20. storočia.[11]
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ a b c SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 569.
- ↑ Kronika obce Šoltýska.
- ↑ Leon Sokolovský - Stručné dejiny Malohontu do roku 1803. Vydalo Vydavateľstvo GRADUS Martin v r.1997 pre TAURIS, a.s., Rimavská Sobota.
- ↑ Pavel Spišiak - Kokava nad Rimavicou v období neskorého feudalizmu a kapitalizmu. Vydavateľstvo Osveta š.p. Martin pre Miestne kultúrne stredisko v Kokave nad Rimavicou r. 1990.
- ↑ ŠA Banská Bystrica. Fond Malohontského dištriktu 1688-1803.
- ↑ Leon Sokolovský - Erb a ostatné symboly obce Šoltýska - Historická, sfragistická, heraldická a vexilologická štúdia vypracovaná pri príležitosti odovzdávaniu obecných symbolov do používania. 2006.
- ↑ Ján Belčany: Dejiny brezníckej farnosti. FÚ Breznička 1958
- ↑ Krátka história rím. kat. farnosti Šoltýska [online]. Oficiálne stránky obce Šoltýska. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šoltýska
Ďalšia literatúra
- Ing. Emil Rončák a kol.: Lom nad Rimavicou a okolie. Vydal Obecný úrad Lom nad Rim. v r. 2008.
- ŠA B. Bystrica. Fond Zbierka cirkevných matrík, Šoltýska, krabica 318.
- ŠA B. Bystrica, pobočka Lučenec, Notárske zápisy z NÚ Kokava nad Rim.
- Žilák, Kafka, Repčok - Sklárne v Malohonte - vydané Divadelným združením GUnaGU v Bratislave r.2001.
- Kolektív autorov: Monografia obce Málinec. Vydal Obecný úrad Málinec r. 2009
- Slovenský biografický slovník III. zväzok K-L.
- Slovenský biografický slovník V. zväzok R-T.
- Úradné noviny župy XVIII (Pohronskej) č. 13 z 15.júna 1925.
- KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s.
Externé odkazy
- Oficiálna stránka obce
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci