Špačince

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°26′26″S 17°36′39″V / 48,440556°S 17,610833°V / 48.440556; 17.610833
Špačince
obec
Špačince kostol 02.jpg
Kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Rieka Krupský potok
Nadmorská výška 158 m n. m.
Súradnice 48°26′26″S 17°36′39″V / 48,440556°S 17,610833°V / 48.440556; 17.610833
Rozloha 22,1 km² (2 210 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 851 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 129 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1111
Starosta Július Zemko[3] (SMER-SD)
PSČ 919 51
ŠÚJ 507601
EČV TT
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Špačince
Hlavná 183/16
919 51 Špačince
E-mailová adresa info@spacince.sk
Telefón 033 / 557 31 09
Fax 033 / 557 31 09
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Špačince
Webová stránka: www.spacince.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Špačinceobec na Slovensku v okrese Trnava.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v centrálnej časti Trnavskej tabule, na Krupskom potoku, približne 6 km severne od Trnavy. Stredom obce vedie cesta II/560, vedúca od okraja Trnavy do Dechtíc.[4]

Symboly[upraviť | upraviť zdroj]

V znaku obce je svätá Panna Mária.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Objavené archeologické nálezy potvrdili osídlenie tohto územia už v praveku. Z mladšej doby kamennej sa našli artefakty v lokalite "Peňažité", v tejto časti chotára boli objavené i nálezy zo strednej dobe bronzovej. Črepy keramiky z tohto obdobia boli nájdené aj v centre dnešnej obce, pri kostole. Popolnicové pohrebisko z Halštatského obdobia bolo lokalizované aj v severnej časti obce, pri ceste do Dolného Dubového. Pravdepodobne mongolským vpádom zničená osada ležala juhovýchodne od obce v polohe "Za sýpkou" alebo"Pri dolnom mlyne", ktorá je stotožňovaná s pôvodnou obcou.

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1111, kedy sa v Zoborskej listine spomína osada Spacha (Špača). Uhorský kráľ Ondrej III. ju v roku 1292 daroval županovi Goethovi, ktorý si následne ako zemepán Špačiniec k menu Comes Geth začal pridávať de Spacha (zo Špačiniec). Tento rod vlastnil územie obce až do jeho vymretia v roku 1751. Z konca stredoveku (15. stor.) pochádza vzácny nález strieborných mincí, ktoré boli uložené v džbáne v hĺbke asi 60-70 cm. Poklad obsahoval denáre uhorských panovníkov, drobné mince rakúske, nemecké, sliezske, mince miest a kniežat. V roku 1699 získali Špačince mestské výsady a jarmočné právo. Od roku 1785 získal časť majetkov v obci gróf Pavol Révay a po jeho smrti v roku 1816 mala jeho dcéra 1780 jutár rôľ, kaštieľ, dva majere, 14 domov, mlyn, pivovar a krčmu. V roku 1828 mali Špačince 147 domov a 1039 obyvateľov.

V roku 1838 začala v špačinskom chotári komasácia (sceľovanie) polí, kedy bola scelená poddanská a panská pôda. Majetky Márie Ujgyörgyovej vrátane polí a majera v roku 1895 darovala mestu Trnava."[5]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Aj rímskokatolícky kostol z roku 1939, postavený s využitím častí gotického chrámu, je zasvätený Narodeniu Panny Márie.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V obci pôsobí niekoľko dobrovoľných organizácií, medzi ktoré patrí hlavne folklórna skupina Špačinčanka.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi hlavné podniky pôsobiace v obci patrí Biogal a firma Jaf Holz.

Vzdelávanie[upraviť | upraviť zdroj]

V Špačinciach má tiež pracovisko Fakulta prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Významní rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • František Sersen (* 1894 – † 1982) – salezián, pedagóg, profesor, rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru.[6]
  • František Kollár (* 1913 – † 2009) – salezián, rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru, direktor charitného domova pre kňazov v Pezinku.[7]
  • Leopold Sersen (* 1916 – † 2006) – salezián, grafik, výtvarný umelec, rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-05-26]. Dostupné online.
  5. História [online]. spacince.sk, [cit. 2018-05-26]. Dostupné online.
  6. KUBANOVIČ, Zlatko. Odvážny salezián don František Sersen. Don Bosco dnes, 2014, roč. 45, čís. 6, s. 26 – 27. Dostupné online [cit. 2016-09-28]. ISSN 1338-4201.
  7. František Kolár. Don Bosco dnes, 2010, roč. XXXXI., čís. 1, s. 31. Dostupné online.
  8. KUBANOVIČ, Zlatko. Fotograf a výtvarník s kňazským srdcom. Don Bosco dnes, 2010, roč. XLI, čís. 5, s. 18 – 19. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]