Španielska chrípka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Chorí vojaci z Fort Riley, Kansas, nakazení španielskou chrípkou. Nemocničné oddelenie v Camp Funston

Španielska chrípka (január 1918 – december 1920) bola nezvyčajne smrteľná pandémia chrípky, ktorú spôsobil chrípkový vírus H1N1.[1] Infikovala 500 miliónov ľudí na celom svete[2] vrátane ľudí na vzdialených pacifických ostrovoch a v Arktíde, čo viedlo k úmrtiu približne 50[2] miliónov ľudí (tri percentá svetovej populácie)[3]. To z nej robí jednu z najnebezpečnejších prírodných katastrof v ľudskej histórii.[4][5][6]

Infekcia limitovala predpokladanú dĺžku života na začiatku 20. storočia. V prvom roku pandémie klesla priemerná dĺžka života v Spojených štátoch približne o 12 rokov.[7][8][9] Väčšina výskytov epidémií chrípky neúmerne zabíja mladistvých, starších alebo už oslabených pacientov, ale pandémia v roku 1918 zabila predovšetkým zdravých mladých dospelých.[10]

Cenzúra počas vojny, pre zachovanie morálky, minimalizovala prvotné správy o chorobe a úmrtnosti v Nemecku, Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Spojených štátoch.[11][12] Správy o epidémii sa mohli slobodne šíriť v neutrálnom Španielsku (napríklad vážne ochorenie kráľa Alfonza XIII.).[13] To vytvorilo falošný dojem, že Španielsko bolo obzvlášť napadnuté,[14] čím vznikla prezývka „španielska chrípka“.[15] Vedci ponúkajú niekoľko možných vysvetlení pre vysokú mieru úmrtnosti tejto pandémie. Niektoré výskumy naznačujú, že špecifický variant vírusu bol nezvyčajne agresívny. Jedna skupina výskumníkov obnovila vírus z tiel zmrazených obetí a transfikovali ním zvieratá, čo spôsobilo rýchlu progresívnu poruchu dýchania a smrť syndrómom uvoľnenia cytokínov (nadmerná reakcia imunitného systému). Predpokladá sa, že silné imunitné reakcie mladých dospelých devastovali telo, zatiaľ čo slabší imunitný systém detí a dospelých v strednom veku spôsobil v týchto skupinách menej úmrtí.[16]

V roku 2007 analýza zdravotníckych časopisov z obdobia pandémie[17][18] zistila, že samotná vírusová infekcia nebola agresívnejšia ako ktorákoľvek predchádzajúca chrípka, ale že osobitné okolnosti epidémie (podvýživa, preplnené lekárske tábory a nemocnice, slabá hygiena) podporovali bakteriálnu superinfekciu, ktorá zabila väčšinu obetí, zvyčajne po trochu predĺženej smrti.[19][20]

Historické a epidemiologické údaje nie sú dostatočné na identifikáciu geografického pôvodu pandémie.[2] Niektoré štúdie predpokladajú, že pandémia bola zapletená do vypuknutia letargickej encefalitídy v dvadsiatych rokoch minulého storočia.[21]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Spanish flu na anglickej Wikipédii.

  1. ERKOREKA, Anton. Origins of the Spanish Influenza pandemic (1918–1920) and its relation to the First World War [online]. J Mol Genet Med. 3(2): 190–194., 2009, [cit. 2019-02-01]. Dostupné online.
  2. a b c 1918 Influenza: the mother of all pandemics. Emerging Infectious Diseases, January 2006, s. 15–22. Dostupné online. DOI10.3201/eid1201.050979. PMID 16494711.
  3. US Census Bureau. Data [online]. census.gov, [cit. 2019-02-01]. Dostupné online.
  4. The geography and mortality of the 1918 influenza pandemic. Bulletin of the History of Medicine, 1991, s. 4–21. PMID 2021692.
  5. BILLINGS, Molly. The 1918 Influenza Pandemic [online]. Virology at Stanford University, 1997. Dostupné online.
  6. Updating the accounts: global mortality of the 1918-1920 "Spanish" influenza pandemic. Bulletin of the History of Medicine, 2002, s. 105–15. DOI10.1353/bhm.2002.0022. PMID 11875246.
  7. The Nation's Health [online]. U.S. Department of Health & Human Services. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Life Expectancy [online]. Our World in Data, [cit. 2016-03-31]. Dostupné online.
  9. Life expectancy in the USA, 1900–98 [online]. . Dostupné online.
  10. The Influenza Epidemic of 1918 [online]. National Archives and Records Administration. Dostupné online.
  11. VALENTINE, Vikki. Origins of the 1918 Pandemic: The Case for France [online]. NPR, 20 February 2006. Dostupné online.
  12. ANDERSON, Susan. Analysis of Spanish flu cases in 1918–1920 suggests transfusions might help in bird flu pandemic [online]. American College of Physicians, 29 August 2006. Dostupné online.
  13. GALLO, María Isabel Porras; DAVIS, Ryan A.. The Spanish Influenza Pandemic of 1918-1919 (Perspectives from the Iberian Peninsula and the Americas). [s.l.] : Boydell & Brewer, 2014. 282 s. ISBN 978-1-58046-496-3.
  14. The site of origin of the 1918 influenza pandemic and its public health implications. Journal of Translational Medicine, January 2004, s. 3. DOI10.1186/1479-5876-2-3. PMID 14733617. s. 171
  15. GALVIN, John. Spanish Flu Pandemic: 1918 [online]. Popular Mechanics, 31 July 2007. Dostupné online.
  16. The site of origin of the 1918 influenza pandemic and its public health implications. Journal of Translational Medicine, January 2004, s. 3. DOI10.1186/1479-5876-2-3. PMID 14733617.
  17. MACCALLUM, W.G.. Pathology of the pneumonia following influenza. JAMA: The Journal of the American Medical Association, 1919, s. 720–723. DOI10.1001/jama.1919.02610100028012.
  18. An epidemic of pneumococcus broncho-pneumonia. Journal of Infectious Diseases, 1919, s. 594–617. Dostupné online. DOI10.1093/infdis/24.6.594.
  19. What really happened during the 1918 influenza pandemic? The importance of bacterial secondary infections. The Journal of Infectious Diseases, December 2007, s. 1717–8; author reply 1718–9. Dostupné online. DOI10.1086/522355. PMID 18008258.
  20. The 1918 influenza pandemic: insights for the 21st century. The Journal of Infectious Diseases, April 2007, s. 1018–28. Dostupné online. DOI10.1086/511989. PMID 17330793.
  21. Children and encephalitis lethargica: a historical review. Pediatric Neurology, August 2007, s. 79–84. Dostupné online. DOI10.1016/j.pediatrneurol.2007.04.012. PMID 17675021.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]