Pikareskný román
Pikareskný román je parodizujúci román, ktorý vznikol v Španielsku ako reakcia na niekdajší vážny rytiersky román.
Literárna charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Pikareskný román má niekoľko základných čŕt: hlavný hrdina je označovaný ako „pikaro“, môže ísť o muža alebo aj o ženu, ktorý/ktorá často pochádza z nízkeho sociálneho prostredia (žije na okraji spoločnosti – môže ísť o sirotu, tuláka, zlodeja, prostitútku) a ktorý/ktorá sa snaží vlastným úsilím dostať sa z biedneho postavenia. Hrdina/hrdinka pikareskného románu sa často presúva z jedného miesta na druhé s cieľom nájsť si dobre platené zamestnanie alebo vstúpiť do služby bohatého (šľachtického) patróna (cieľ materiálneho zabezpečenia je častým motívom konania hlavnej postavy). Pikaro niekedy počas svojho putovania zažíva dobrodružné príhody a stretnutia s ľuďmi rôzneho sociálneho postavenia. Často sa v príbehoch pikarov objavuje zaslúžený alebo náhodný spoločenský vzostup hlavného hrdinu a dosiahnutie bohatstva. Príbeh románov pozostáva zo zbierky rozličných situácií, do ktorých sa hlavná postava v priebehu deja dostáva, opisy týchto situácií majú často zábavný a tiež satirický charakter. Autori pikareskných románov prostredníctvom činov a výpovedí hlavného hrdinu kritizovali dobové politické, spoločenské a náboženské pomery.[1]
Pikareskný román sa objavuje začiatkom 16. storočia v španielskej literatúre (najslávnejším románom je Lazarillo z Tormesu od anonymného autora, vydaný v roku 1554), a prežíva až do polovice 18. storočia. Do žánru sa zaraďujú také diela ako: Nešťastný cestovateľ alebo Život Jacka Wiltona (1594) of Thomasa Nasha, román Komedianti (1651 - 1657) od francúzskeho prozaika Paula Scarrona, Španielsky Brabantčan (1617) od Gerbranda Adriaanza Bredera alebo Dobrodružný Simplicius Sipmplicissimus (1669) od Hansa Jakoba Christoffela von Grimmelhausena. V 18. storočí sú do žánru pikareskného románu zaraďované romány: Šťastné i nešťastné osudy Moll Flandersovej (1722) od Daniela Defoa, Najdúch Tom Jones (1749) od Henryho Fieldinga alebo Dobrodružstvá Rodericka Randoma (1748) od Tobiasa G. Smolletta. Žánrové charakteristiky pikareskného románu sa objavili aj neskôr v literárnych dielach 19. a 20. storočia, napríklad v románe českého autora Jaroslava Haška Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války (1921-1923).[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Heslo "Lazarillo z Tormesu". In: Kol. autorov: Encyklopédia spisovateľov sveta. Bratislava 1987, s. 321.
- ↑ REICHWALDEROVÁ, Eva: Pikaro (anti)hrdina. Krakov 2012, s. 25 - 26.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- REICHWALDEROVÁ, Eva: Pikaro (anti)hrdina. Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku, 2012. 112 s. ISBN 978-83-7490-489-6
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.