Nová Zem: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
infobox
Peko (diskusia | príspevky)
d obrázky
Riadok 5: Riadok 5:
| other_name =
| other_name =
| category = súostrovie
| category = súostrovie
| flag = Flag of Novaya Zemlya.gif
| symbol = Coat of arms of Novaya Zemlya.gif
<!-- *** Image *** -->
<!-- *** Image *** -->
| image = NovayaZemlya.A2001222.0835.250m.jpg
| image = NovayaZemlya.A2001222.0835.250m.jpg
Riadok 20: Riadok 22:
| parent = [[Severný ľadový oceán]]
| parent = [[Severný ľadový oceán]]
| parent_type = Oceán
| parent_type = Oceán
| parent_label = Oceán v ktorom sa ostrov nachádza
| parent_label = Oceán v ktorom sa súostrovie nachádza
<!-- *** Locations *** -->
<!-- *** Locations *** -->
| lat_d = 74
| lat_d = 74
Riadok 66: Riadok 68:


== Životné prostredie ==
== Životné prostredie ==
[[Súbor:Bundesarchiv N 1572 Bild-1925-068, Polarfahrt Dampfer "München", Gletschter vom Möllerbay.jpg|thumb|left|Fotografia z nemeckého Bundesarchívu z roku 1925, zachytávajúca pobrežie súostrovia.]]

Nová Zem je severnou časťou [[Ural (pohorie)|Uralu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Nová Zem je severnou časťou [[Ural (pohorie)|Uralu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| priezvisko =

Verzia z 19:35, 10. november 2010

Nová Zem
(Новая Земля)
súostrovie
Satelitná snímka súostrovia.
Vlajka
Symbol
Štát Rusko Rusko
Federálny okruh Severozápadný federálny okruh
Federálny subjekt Archangeľská oblasť
Oceán Severný ľadový oceán
Súradnice 74°00′S 56°00′V / 74,000°S 56,000°V / 74.000; 56.000
Najvyšší bod
 - výška 1 547 m n. m.
Rozloha 90 650 km² (9 065 000 ha)
Obyvateľstvo 2 716
Hustota 0,03 obyv./km²
Poloha súostrovia
Poloha súostrovia
Mapka súostrovia
Mapka súostrovia
Wikimedia Commons: Novaya Zemlya
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nová Zem (rus. Но́вая Земля́) je súostrovie v Severnom ľadovom oceáne na severe Ruska. Administratívne patrí do Archangeľskej oblasti. V sčítaní v roku 2002 žilo na ostrove 2 716 obyvateľov. Pôvodný obyvatelia Nenci sa živia najmä lovov tuleňov, medveďov a rybolovom. Súostrovie sa skladá z dvoch hlavných ostrovov Severný a Južný, ktoré sú rozdelené prielivom Matočkin a ostatnými menšími ostrovmi. Nová Zem rozdeľuje Barentsovo a Karské more. Celková rozloha ostrovov je 90 650 km².

Počas Studenej vojny bola Nová Zem sovietskou vojenskou oblasťou s letiskom v južnej časti. Používalo sa ako taktické vojenské letisko a na zásobovanie blízkej nukleárnej skúšobnej oblasti. Práve tu v roku 1961 vybuchla najväčšia nukleárna zbraň Cár bomba.

Životné prostredie

Fotografia z nemeckého Bundesarchívu z roku 1925, zachytávajúca pobrežie súostrovia.

Nová Zem je severnou časťou Uralu[1] a vnútrozemie ostrova je skoro celé hornaté. Od pevninského Ruska oddeľuje súostrovie prieliv Karské vráta. Najvyšším vrchol dosahuje výšku 1 547 m[2]. Severný ostrov pokrývajú ľadovce pričom Južný pokrýva tundra. Prírodné zdroje tvorí meď, olovo a zinok[3].

Prírodné podmienky na súostroví sú ovplyvnené severnou klímou ale oblasť napriek tomu podporuje diverznú biotu. Významným druhom je medveď biely, ktorého populácia v Barentsovom mori je geneticky rozdielna od ostatných subpopulácií medveďa bieleho[4].

Dejiny

Historické zmienky o súostroví pochádzajú už z 11. storočia a sú spojené s osadníkmi z Novgorodu. Prvým Európanom, ktorý navštívil pôdu na súostroví, bol anglický moreplavec a objaviteľ Hugh Willoughby v roku 1553. Holandský moreplavec Willem Barents v roku 1594 Novú Zem oboplával. Počas rokov 18211824 bolo zmapované celé západne pobrežie. Prvá stála osada Malyje Karmakuly bola založená roku 1870 a do roku 1926 bola hlavným mestom. Od roku 1954 bola časť území obidvoch ostrovov používaná ako hlavná sovietská jadrová strelnica[5].

Nukleárne testy

V dôsledku vybudovania severnej novozemskej jadrovej strelnice bolo z ostrova vykázaných asi 100 tu pôvodne žijúcich rodín. Dňa 30. októbra 1961 tu bola odpálená Cár bomba – najničivejšia jadrová zbraň, ktorá kedy bola v histórii ľudstva použitá. Sila výbuchu dosiahla ekvivalent 57 Mt TNT. V rovnakom roku tu došlo k celkom 20 atmosférickým testom jadrových púm a na súostroví bola nameraná najvyššia rádioaktivita.

V období medzi 21. septembrom 1955 a 24. októbrom 1990 (do vyhlásenia dnešného moratória) bolo na Severnej strelnici uskutočnených 132 jadrových výbuchov: 87 v atmosfére (z toho 84 vo vzduchu), 1 podzemný (7. september 1957), 2 výbuchy nad vodou (27. októbra 1961 a 22. augusta 1962), 3 podvodné (21. september 1955, 10. september 1957, 23. september 1961) a tiež 42 podzemných jadrových výbuchov. [chýba zdroj]

Referencie

  1. Novaya Zemlya, Northern Russia [online]. NASA, 2006. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Ruské vojenské mapy, najvyšší vrch je na 75°10′S 57°50′V
  3. Novaya Zemlya [online]. The Columbia Encyclopedia, 6. edícia. Dostupné online. (po anglicky)
  4. HOGAN, C. Michael. Polar Bear: Ursus maritimus [online]. Globaltwitcher.co, ed. mNicklas Stromberg, 2008. Dostupné online. (po anglicky)
  5. výnos č. 1559-699 Rady ministrov ZSSR

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nová Zem.

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Novaya Zemlya na anglickej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nová země na českej Wikipédii.