Oto Herman: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 42: Riadok 42:
[[Kategória:Úmrtia v 1914|Herman, Oto]]
[[Kategória:Úmrtia v 1914|Herman, Oto]]
[[Kategória:Slovenskí prírodovedci]]
[[Kategória:Slovenskí prírodovedci]]
[[Kategória:Slovenskí entomológovia]]
[[Kategória:Slovenskí entomológovia|Herman, Oto]]


[[Kategória:Články bez interwiki]]
[[Kategória:Články bez interwiki]]

Verzia z 11:11, 23. jún 2007

Oto Herman
prírodovedec, politik, novinár
Oto Herman
Narodenie26. jún 1835
Brezno
Úmrtie27. december 1914
Budapešť
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Oto Herman
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Oto Herman

Oto Herman (známy aj ako Ottó Herman) (* 26. jún 1835, Brezno - † 27. december 1914, Budapešť) bol prírodovedec - ornitológ a entomológ, politik, novinár, archeológ a antropológ.

Rodina

  • otec MUDr. Karol Herman
  • matka Františka rod. Ganzstuck-Hammersbergová
  • manželka Kamila, rodená Borosniová.

Životopis

Študoval na gymnáziu v Miškovci a v Košiciach, absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo Viedni. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v K2szegu, konzervátor v múzeu a novinár v Kluži (Rumunsko), 1872-1875 pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v Budapešti. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä ornitológii, svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa entomológii, ichtyológii a rybárstvu, antropológii (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku 1893 založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal Sedmohradsko, z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky Uhorska. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. Roku 1877 založil a do roku 1887 redigoval časopis Térmészetrajzi Füzetek, 1894 Aquila, prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov.

Dielo

  • Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku 1876-1879
  • A fillokszéra, Budapešť roku 1879
  • Reliquia Petényiana, Budapešť roku 1879
  • •si nyomok a magyar népies halászatban, Budapešť roku 1885
  • A magyar halászat könyve 1-2, Budapešť roku 1887
  • A magyarok nagy 2sfoglalkozása, Budapešť roku 1909
  • Természeti képek, Budapešť roku 1959

Literatúra

Externé odkazy

Šablóna:Osud na úpravu