Oto Herman: Rozdiel medzi revíziami

	Oto Herman
	prírodovedec, politik, novinár
Narodenie	26. jún 1835; Brezno
Úmrtie	27. december 1914; Budapešť
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Oto Herman; (plné texty diel autora)
Commons	Oto Herman
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 11:28, 23. jún 2007

Oto Herman (známy aj ako Ottó Herman) (* 26. jún 1835, Brezno - † 27. december 1914, Budapešť) bol prírodovedec - ornitológ a entomológ, politik, novinár, archeológ a antropológ.

Rodina

otec MUDr. Karol Herman
matka Františka rod. Ganzstuck-Hammersbergová
manželka Kamila, rodená Borosniová.

Charakteristika

Oto Herman je pre dnešnú generáciu našich mladých prírodovedcov dosť neznámy napriek skutočnosti, že bol počas svojho života popri ostatných početných aktivitách mimoriadne činný predovšetkým ako prírodovedec - zoológ európskeho formátu. Takýchto všestranne vzdelaných a talentovaných ľudí v našich končinách, ale ani v rámci bývalého Uhorska, nebolo mnoho. V súvislosti so Svetovým dňom vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla a ktorého tradícia sa v začiatkoch spája práve s menom Ota Hermana, ho vnímame tiež ako jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku.

Životopis

Študoval na gymnáziu v Miškovci a v Košiciach, absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo Viedni. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v Köszegu, konzervátor v múzeu a novinár v Kluži (Rumunsko), 1872-1875 pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v Budapešti. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä ornitológii, svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa entomológii, ichtyológii a rybárstvu, antropológii (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku 1893 založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal Sedmohradsko, z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky Uhorska. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. Roku 1877 založil a do roku 1887 redigoval časopis Térmészetrajzi Füzetek, 1894 Aquila, prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov. Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom.

Dielo

Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku 1876-1879
A fillokszéra, Budapešť roku 1879
Reliquia Petényiana, Budapešť roku 1879
•si nyomok a magyar népies halászatban, Budapešť roku 1885

A magyar halászat könyve 1-2, Budapešť roku 1887
A magyarok nagy 2sfoglalkozása, Budapešť roku 1909
Természeti képek, Budapešť roku 1959

Literatúra

Slovenský biografický slovník
Ősterreichisches Biographisches Lexikon 1815 - 1950, Bd. 2, (Lfg. 8), 284.

Externé odkazy

Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Šablóna:Osud na úpravu

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
 }}
 '''Oto Herman''' (známy aj ako '''Ottó Herman''') (* [[26. jún]] [[1835]], [[Brezno]] - † [[27. december]] [[1914]], [[Budapešť]]) bol  [[prírodovedec]] - [[ornitológ]] a [[entomológ]], [[politik]], [[novinár]], [[archeológ]] a [[antropológ]].
 == Rodina ==
@@ Riadok 17: / Riadok 17: @@
 * manželka Kamila, rodená Borosniová.
+== Charakteristika ==
+Oto Herman je pre dnešnú generáciu našich mladých prírodovedcov dosť neznámy napriek skutočnosti, že bol počas svojho života popri ostatných početných aktivitách mimoriadne činný predovšetkým ako prírodovedec - zoológ európskeho formátu. Takýchto všestranne vzdelaných a talentovaných ľudí v našich končinách, ale ani v rámci bývalého Uhorska, nebolo mnoho. V súvislosti so Svetovým dňom vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla a ktorého tradícia sa v začiatkoch spája práve s menom Ota Hermana, ho vnímame tiež ako jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku.
 == Životopis ==
-Študoval na gymnáziu v Miškovci a v Košiciach, absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo Viedni. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v K2szegu, konzervátor v múzeu a novinár v Kluži (Rumunsko), [[1872]]-[[1875]] pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v Budapešti. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä ornitológii, svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa entomológii, ichtyológii a rybárstvu, antropológii (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku [[1893]] založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal Sedmohradsko, z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky Uhorska. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. Roku [[1877]] založil a do roku [[1887]] redigoval časopis Térmészetrajzi Füzetek, [[1894]] Aquila, prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov.
+Študoval na gymnáziu v Miškovci a v Košiciach, absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo Viedni. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v Köszegu, konzervátor v múzeu a novinár v Kluži (Rumunsko), [[1872]]-[[1875]] pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v Budapešti. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä ornitológii, svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa entomológii, ichtyológii a rybárstvu, antropológii (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku [[1893]] založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal Sedmohradsko, z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky Uhorska. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. Roku [[1877]] založil a do roku [[1887]] redigoval časopis Térmészetrajzi Füzetek, [[1894]] Aquila, prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov.
+Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom.
 == Dielo ==