Emil Hácha

Emil Hácha (* 12. júl 1872, Trhové Sviny – † 27. jún 1945, Praha) bol prezident Česko-Slovenskej republiky (1938–1939) a štátny prezident Protektorátu Čechy a Morava (1939–1945). Menej známa je jeho činnosť teoretická, literárna a prekladateľská (je okrem iného autorom jedného z prekladov knihy Traja muži v člne).

Predvojnová kariéra

Po vzniku Česko-Slovenska (1918) sa stal členom Najvyššieho správneho súdu, v roku 1925 bol vymenovaný za jeho prezidenta. Bol členom haagského rozhodcovského súdu a legislatívnej rady vlády ČSR. Po abdikácii Edvarda Beneša v dôsledku Mníchovskej dohody a po prijatí ústavného zákona o autonómii Slovenska a Podkarpatskej Rusi bol 30. novembra 1938 zvolený za prezidenta Česko-Slovenskej republiky.

Protektorát

14. marca 1939 bol pozvaný do Berlína na rokovanie so špičkami Nemeckej ríše, na ktorom ho násilím a vyhrážkami prinútili súhlasiť so vznikom Protektorátu Čechy a Morava. Hácha sa mylne domnieval, že nacisti budú rešpektovať uzatvorené dohody a medzinárodné právne normy. V prvých rokoch svojho pôsobenia vo funkcii štátneho prezidenta bol veľmi aktívnym politikom, ktorý sa zasadzoval za práva českého národa. Protestoval u ríšskeho protektora Konstantina von Neuratha proti germanizácii, v októbri 1939 odmietol sľub vernosti Hitlerovi a v novembri 1939 požadoval prepustenie zatknutých vysokoškolských študentov. Bol iniciátorom vzniku „Národního souručenství“, ktoré malo byť zastrešujúcou organizáciou českého obyvateľstva Protektorátu.

Po príchode Reinharda Heydricha do Prahy a zatknutí protektorátneho premiéra Aloisa Eliáša sa Hácha dostal pod zvýšený tlak okupantov. Osudovým zlomom v jeho živote sa stal atentát na Reinharda Heydricha, ktorý v júni 1942 vykonali českí výsadkári. Terorizovanie českého národa a osobný nátlak nacistov na čele s Karlom Hermannom Frankom podlomili duševný stav a zdravie sedemdesiatročného štátneho prezidenta.

Zlomeného Háchu nacisti využívali ako symbol propagovaného „protektorátneho vlastenectva v rámci Nemeckej ríše“. Jeho zdravie sa však vplyvom pokračujúcej arteriosklerózy rýchlo zhoršovalo, preto prestal byť pre nacistov zaujímavý. Hácha stratil nielen dôveru domáceho odboja a londýnskej exilovej vlády, ale aj okupantov a ich prisluhovačov.

Po druhej svetovej vojne

Hrob Emila Háchu na Vinohradskom cintoríne

13. mája 1945 Emila Háchu zatkli na lánskom zámku a dopravili do väzenskej nemocnice na Pankráci, kde 27. júna 1945 zomrel.

Ako priznal aj povojnový Národný súd, od januára 1943 nebol Hácha zodpovedný za svoje činy. Pre nemalú časť českého národa však predstavoval symbol zrady a pronacistického aktivizmu. Tento pokrivený obraz Háchovej osobnosti prežíva u staršej generácie dodnes.

Externé odkazy

• Emil Hácha: záznam o jednaní v Berlíne v noci zo 14. na 15. marec 1939
• Úryvok Háchovho rozhlasového prejavu zo 16. marca 1939