Bohrov model atómu: Rozdiel medzi revíziami
z EA |
d Robot: Odstraňujem Kategória:Články bez interwiki |
||
Riadok 42: | Riadok 42: | ||
[[Kategória:Fyzika častíc]] |
[[Kategória:Fyzika častíc]] |
||
[[Kategória:Kvantová fyzika]] |
[[Kategória:Kvantová fyzika]] |
||
[[Kategória:Články bez interwiki]] |
Verzia z 15:01, 15. júl 2007
Bohrov model atómu je model atómu vodíka založený na troch postulátoch, ktorý v roku 1913 vytvoril Niels Bohr:
- elektróny sa môžu pohybovať okolo jadra atómu len po takých dráhach, na ktorých sa jeho energia rovná celočíselnému násobku elementárneho kvanta energie (Planckova konštanta) delenému súčinom 2n (kvantové číslo);
- na týchto stacionárnych kvantových dráhach elektrón nevyžaruje;
- emisia žiarenia nastáva len vtedy, keď elektrón prechádza z kvantovej dráhy s vyššou energiou na kvantovú dráhu s nižšou energiou; pritom sa vyžiari fotón, ktorého energia sa rovná rozdielu energií elektrónu na príslušných dráhach.
Pre vlnovú dĺžku emitovaného žiarenia z uvedených postulátov vyplýva pravidlo
- ,
kde m a n sú celé čísla a R je Rydbergova konštanta.
Bohrov model atómu môžeme opísať nasledovne: uvažujme elektrón s nábojom a hmotnosťou , pohybujúci sa po kruhovej dráhe okolo protónu s nábojom a hmotnosťou dostatočne veľkou na to, aby sme ho mohli považovať za nepohyblivý. (Hmotnosť protónu je 1836 krát vyššia než hmotnosť elektrónu, takže je to dobré priblíženie.) Nech polomer dráhy je a rýchlosť elektrónu . Elektrostatická príťažlivá sila medzi elektrónom a protónom sa musí presne vyrovnávať s hmotnosťou elektrónu násobenou jeho odstredivým zrýchlením na kruhovej dráhe:
,
čiže:
.
Energia elektrónu je daná súčtom jeho kinetickej a elektrostatickej potenciálnej energie:
, čo je po upravení: .
Bohrova podmienka kvantovania momentu hybnosti je , ,
a potom:
.
Potom vyjadríme energiu s použitím predošlého a dostaneme:
.
Toto je Bohrov vzorec pre energetické hladiny atómu vodíka, ktorá vedie k výrazu pre Balmerovu sériu.
Poznámka: Bohrov model atómu sa považuje za dosť umelý, avšak historicky predstavoval medzistupeň na ceste od klasickej fyziky ku kvantovej teórii.
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.