Tlač z hĺbky: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
Nová stránka: '''Tlač z hĺbky''' je tlačiarenská metóda grafiky. Jej opakom je tlač z výšky. Mechanické postupy tlače z výšky sú len o málo mlad...
 
d nie "výšky" ale "hĺbky"
Riadok 1: Riadok 1:
'''Tlač z hĺbky''' je tlačiarenská metóda [[grafika (výtvarné umenie)|grafiky]]. Jej opakom je [[tlač z výšky]].
'''Tlač z hĺbky''', alebo aj hĺbkotlač, je tlačiarenská metóda [[grafika (výtvarné umenie)|grafiky]]. Jej opakom je [[tlač z výšky]].


Mechanické postupy tlače z výšky sú len o málo mladšie než tlač z výšky. Podstata tlače z výšky spočíva v tom, že línie alebo body [[kresba|kresby]] sú vyhĺbené pod úroveň povrchu hladkej [[kov]]ovej dosky. Do týchto priehlbín vniká hlbokotlačová [[farba]], ktorá sa potom z ostatného povrchu formy stiera. Pri tlači je veľkým tlakom tlačového stroja [[papier]] pri tlači vtlačený do rýh, odkiaľ prijíma farbu. Hlbokotlačová forma býva najčastejšie vyrobená z [[meď|medenej]], alebo [[zinok|zinkovej]] dosky, menej často sú používané aj iné materiály ako [[oceľ]], [[železo]], [[mosadz]] či [[hliník]]. Techniky tlače z hĺbky sa delia na mechanické a chemické. Mechanické techniky nazývané rytiny sú mediryt, oceľoryt, bodkovacia rytina, rytina s krejónovou manierou, suchá ihla a škriabaná rytina (mezzotinta). Chemické techniky (lepty) sú čiarový lept (do pevného krytu), lept s bodkovacou manierou, lept s tužkovou manierou, čiarovaný lept so zrnom, lept do mäkkého krytu (vernis mou), zieglerografia, lept do krehkého krytu, zrnový lept (akvatinta), kriedový lept (na svetlocitlivom asfalte), vykrývaný lept (rezerváž), lavírovaný lept a heliogravúra. Tlač voľných grafických listov sa prevádza na ručnom meditlačovom lise. Pre tlač z hĺbky je charakteristické, že po zložení papiera ostáva farba na jeho povrchu v miernom [[reliéf]]e. Do povrchu papiera je vtlačená tiež fazeta, čiže opracované okraje formy.
Mechanické postupy tlače z hĺbky sú len o málo mladšie než tlač z výšky. Podstata tlače z hĺbky spočíva v tom, že línie alebo body [[kresba|kresby]] sú vyhĺbené pod úroveň povrchu hladkej [[kov]]ovej dosky. Do týchto priehlbín vniká hlbokotlačová [[farba]], ktorá sa potom z ostatného povrchu formy stiera. Pri tlači je veľkým tlakom tlačového stroja [[papier]] pri tlači vtlačený do rýh, odkiaľ prijíma farbu. Hlbokotlačová forma býva najčastejšie vyrobená z [[meď|medenej]], alebo [[zinok|zinkovej]] dosky, menej často sú používané aj iné materiály ako [[oceľ]], [[železo]], [[mosadz]] či [[hliník]]. Techniky tlače z hĺbky sa delia na mechanické a chemické. Mechanické techniky nazývané rytiny sú mediryt, oceľoryt, bodkovacia rytina, rytina s krejónovou manierou, suchá ihla a škriabaná rytina (mezzotinta). Chemické techniky (lepty) sú čiarový lept (do pevného krytu), lept s bodkovacou manierou, lept s tužkovou manierou, čiarovaný lept so zrnom, lept do mäkkého krytu (vernis mou), zieglerografia, lept do krehkého krytu, zrnový lept (akvatinta), kriedový lept (na svetlocitlivom asfalte), vykrývaný lept (rezerváž), lavírovaný lept a heliogravúra. Tlač voľných grafických listov sa prevádza na ručnom meditlačovom lise. Pre tlač z hĺbky je charakteristické, že po zložení papiera ostáva farba na jeho povrchu v miernom [[reliéf]]e. Do povrchu papiera je vtlačená tiež fazeta, čiže opracované okraje formy.


[[Hĺbkotlačové rytiny]] sú súbor všetkých techník tlače z hĺbky, v ktorých je obraz vyhĺbený mechanickým spôsobom. Jednotlivé postupy sa môžu uplatniť samostatne alebo sa navzájom dopĺňať či kombinovať s leptacími technikami. Nazývajú sa tiež „suché techniky“.
[[Hĺbkotlačové rytiny]] sú súbor všetkých techník tlače z hĺbky, v ktorých je obraz vyhĺbený mechanickým spôsobom. Jednotlivé postupy sa môžu uplatniť samostatne alebo sa navzájom dopĺňať či kombinovať s leptacími technikami. Nazývajú sa tiež „suché techniky“.

Verzia z 15:28, 3. august 2007

Tlač z hĺbky, alebo aj hĺbkotlač, je tlačiarenská metóda grafiky. Jej opakom je tlač z výšky.

Mechanické postupy tlače z hĺbky sú len o málo mladšie než tlač z výšky. Podstata tlače z hĺbky spočíva v tom, že línie alebo body kresby sú vyhĺbené pod úroveň povrchu hladkej kovovej dosky. Do týchto priehlbín vniká hlbokotlačová farba, ktorá sa potom z ostatného povrchu formy stiera. Pri tlači je veľkým tlakom tlačového stroja papier pri tlači vtlačený do rýh, odkiaľ prijíma farbu. Hlbokotlačová forma býva najčastejšie vyrobená z medenej, alebo zinkovej dosky, menej často sú používané aj iné materiály ako oceľ, železo, mosadz či hliník. Techniky tlače z hĺbky sa delia na mechanické a chemické. Mechanické techniky nazývané rytiny sú mediryt, oceľoryt, bodkovacia rytina, rytina s krejónovou manierou, suchá ihla a škriabaná rytina (mezzotinta). Chemické techniky (lepty) sú čiarový lept (do pevného krytu), lept s bodkovacou manierou, lept s tužkovou manierou, čiarovaný lept so zrnom, lept do mäkkého krytu (vernis mou), zieglerografia, lept do krehkého krytu, zrnový lept (akvatinta), kriedový lept (na svetlocitlivom asfalte), vykrývaný lept (rezerváž), lavírovaný lept a heliogravúra. Tlač voľných grafických listov sa prevádza na ručnom meditlačovom lise. Pre tlač z hĺbky je charakteristické, že po zložení papiera ostáva farba na jeho povrchu v miernom reliéfe. Do povrchu papiera je vtlačená tiež fazeta, čiže opracované okraje formy.

Hĺbkotlačové rytiny sú súbor všetkých techník tlače z hĺbky, v ktorých je obraz vyhĺbený mechanickým spôsobom. Jednotlivé postupy sa môžu uplatniť samostatne alebo sa navzájom dopĺňať či kombinovať s leptacími technikami. Nazývajú sa tiež „suché techniky“.

Rozdelenie hĺbkotlačových rytín

Hlbokotlačové lepty sú rozsiahla skupina hlbokotlačových techník lineárnej aj tónovej kresby, pri ktorých je obraz do hladkého povrchu kovovej dosky vyhĺbený pomocou leptadla. Tieto postupy sa môžu súhrnne nazývať tiež „mokré“.Techniky leptu sú pre svoju rozmanitosť označované za jedno z najvďačnejších a najpôsobivejších odvetví grafického umenia. Okrem samostatného uplatnenia sa jednotlivé postupy môžu aj kombinovať.