Virológia: Rozdiel medzi revíziami
d wikilinky |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Na rozšírenie}} |
{{Na rozšírenie}} |
||
'''Virológia''' (z [[Latinčina|latinského]] ''virus'': jed a [[Gréčtina|gréckeho]] ''logos'': učenie) je [[biológia|biologická]] veda. Predmetom jej skúmania sú [[nebunkový organizmus|nebunkové organizmy]] - [[vírus|víry]], [[virusoid]]y a [[viroid]]y. |
'''Virológia''' (z [[Latinčina|latinského]] ''virus'': jed a [[Gréčtina|gréckeho]] ''logos'': učenie) je [[biológia|biologická]] veda. Predmetom jej skúmania sú [[nebunkový organizmus|nebunkové organizmy]] - [[vírus|víry]], a subvirálne častice: [[virusoid]]y a [[viroid]]y. |
||
Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami ktoré spôsobujú a technologiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virologiou sa volá virolog. |
|||
Virologia v mnohých oblastiach hraniči s dlašími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiologia alebo imunologie. |
|||
Hlavným odvetvím virologie je klasifikácia virov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskeh bunky: živočíšne vírusy, rastliné vírusy, vírusy napádajúce huby a kvasinky a tzv. bakteriofágy, ktoré napádajú baktérie. |
|||
Dalším kritériom klasifikácie môže byť ich tvar. Avšak najrozšírenejším ktitériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy. |
|||
Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanomie vírusov (ICTV) uviedla 5450 vírusov zoradených |
|||
do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov. |
|||
Pravdepodobne hlavnou motiváciou virologie spoznat virusy je ich nezastupitelne miesto v ekosystemoch ako aj hlavnou príčinou mnohych chorôb napr. nádcha, chrípka, besnota, žltačka typu A,B,a C, červienka(osýpky), kiahne alebo AIDS a častokrát sú aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie. |
|||
Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich imunita. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účiná metoda ochrany pred chorobami prvokov, bakterií a vírusov. |
|||
[[Kategória:Virológia]] |
[[Kategória:Virológia]] |
||
Verzia z 14:34, 6. august 2007
 |
Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a článok, prosím, doplňte. |
Virológia (z latinského virus: jed a gréckeho logos: učenie) je biologická veda. Predmetom jej skúmania sú nebunkové organizmy - víry, a subvirálne častice: virusoidy a viroidy. Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami ktoré spôsobujú a technologiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virologiou sa volá virolog. Virologia v mnohých oblastiach hraniči s dlašími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiologia alebo imunologie. Hlavným odvetvím virologie je klasifikácia virov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskeh bunky: živočíšne vírusy, rastliné vírusy, vírusy napádajúce huby a kvasinky a tzv. bakteriofágy, ktoré napádajú baktérie. Dalším kritériom klasifikácie môže byť ich tvar. Avšak najrozšírenejším ktitériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy. Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanomie vírusov (ICTV) uviedla 5450 vírusov zoradených do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov. Pravdepodobne hlavnou motiváciou virologie spoznat virusy je ich nezastupitelne miesto v ekosystemoch ako aj hlavnou príčinou mnohych chorôb napr. nádcha, chrípka, besnota, žltačka typu A,B,a C, červienka(osýpky), kiahne alebo AIDS a častokrát sú aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie. Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich imunita. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účiná metoda ochrany pred chorobami prvokov, bakterií a vírusov.