Virológia: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 12 bajtov ,  pred 14 rokmi
chýba zhrnutie úprav
{{dôležitý výhonok}}
'''Virológia''' (z [[Latinčina|latinského]] ''virus'': jed a [[Gréčtina|gréckeho]] ''logos'': učenie) je [[biológia|biologická]] veda. Predmetom jej skúmania sú [[nebunkový organizmus|nebunkové organizmy]] - [[vírus|víry]], a subvirálne častice: [[virusoid]]y a [[viroid]]y.
Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami ktoré spôsobujú a technologiamitechnológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virologiouvirológiou sa volá virologvirológ.
Virologia v mnohých oblastiach hraniči s dlašími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiologiaepidemiológia alebo imunologieimunológie.
 
Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia virovvírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskeh bunky: [[živočíšne vírusy]], [[rastliné vírusy]], vírusy napádajúce huby a kvasinky ([[mykopatogénne vírusy]]) a tzv. [[bakteriofágy]], ktoré napádajú baktérie.
DalšímDaľším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Avšak najrozšírenejším ktitériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: [[DNA vírusy]], [[RNA vírusy]] a [[vírusy so spätnou transkriptázou]] (napr.[[retovírusy]] a [[onkovírusy]]).
Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanómie vírusov ([[ICTV]]) uviedla 5450 vírusov zoradených
do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov.
 
Pravdepodobne hlavnou motiváciou virológie je spoznať vírusy a ich nezastupiteľné miesto v ekosystemochekosystémoch ako aj hlavnou príčinou mnohych chorôb napr. nádcha, chrípka, besnota, žltačka typu A,B,a C, červienka (osýpky), kiahne alebo AIDS a častokrát sú aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie.
 
Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich [[imunita]]. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účinná metóda ochrany pred chorobami spôsobujucími prvokmi, baktériami a vírusmi.
Anonymný používateľ

Navigačné menu