Termonukleárna zbraň

Termonukleárne zbrane alebo termojadrové zbrane alebo termonukleárne roznecovače sú atómové roznecovače s jadrovým materiálom na jadrovú syntézu.

Príklady:

Vodíková bomba

Vodíková bomba je atómová bomba, ktorej hlavný zdroj energie tvoria ťažké izotopy vodíka - deutérium a trícium. Každá vodíková bomba obsahuje menšiu štiepnu nálož na báze uránu, plutónia alebo niektorého ďalšieho transuránu, ktorá funguje ako rozbuška. Atómový výbuch štiepnej nálože vytvorí počiatočnú teplotu niekoľko miliónov stupňov Celsia a dostočný tlak a následne rozbehne jadrovú fúziu. Výsledkom môže byť výbuch o sile viac než 100 Mt (megaton), pri ktorom bomba ničí domy v okruhu 20 km a zapaľuje horľavé predmety do vzdialenosti 100 km. Horná hranica pre výkon vodíkovej nálože neexistuje, v možnostiach súčasnej technológie je výroba nálože s výkonom niekoľko gigaton pri hmotnosti menej ako 50 ton. Spodná hranica výkonu je limitovaná výkonom štiepnej nálože.

Kobaltová bomba

Je to taktiež vodíková bomba, lenže v obale celej nálože je použitý kobalt, ktorý sa pôsobením neutrónov zmení na izotop ⁶⁰Co s polčasom rozpadu 5,24 roka a dlhodobo zamorí pôdu.

Neutrónová bomba

Vodíková bomba malého alebo veľmi malého výkonu (jednotky kiloton alebo menej), čím je obmedzený jej deštruktívny účinok a naopak zosilnené vyžarovanie rôznych druhov žiarenia, hlavne neutrónov. Treba mať na pamäti, že obmedzenie deštrukčných účinkov a zosilnenie žiarenia je myslené relatívne, teda v pomere k podobným zbraniam s väčším celkovým výkonom. Dosah ničivých efektov tlakovej vlny a svetelného žiarenia pri zmenšovaní výkonu klesá rýchlejšie ako dosah prenikavej radiácie a neutrónov. Tiež rádioaktívne zamorenie je vzhľadom na malý kaliber nálože menšie.
Propagandisticky bola neutrónová bomba prezentovaná ako zbraň, ktorá zabíja ľudí a ponecháva stavby nedotknuté. Skutočným vojenským účelom bola možnosť viesť úder okamžite cez zasiahnuté územie.

Neutróny spôsobujú poškodenie buniek a zasiahnutý organizmus bez okamžitého liečenia môže zomierať i niekoľko rokov.

Konštrukcia vodíkovej bomby

Okrem prvých pokusných náloží žiadna vodíková bomba neobsahuje deutérium alebo trícium vo voľnom stave, ako plyn alebo ako skvapalnený plyn. Okrem toho, že by to vyžadovalo veľmi zložitú, rozmernú a ťažkú chladiacu aparatúru tieto izotopy vodíka nemajú v plynnom ani v tekutom stave na efektívny termonukleárny výbuch dostatočnú hustotu. Okrem toho je trícium rádioaktívne a rozpadá sa s polčasom rozpadu cca 12,3 roku.
Ako náplň termonukleárnych zbraní sa požíva zlúčenina lítia s deutériou - deuterid lítia. Pre kvalitné zbrane sa lítium izotopovo čistí. Potrebné trícium vzniká z lítia pôsobením neutrónov z výbuchu štiepnej nálože. Ani samotné použitie deuteritu lítia však nezabezpečuje potrebné parametre pre efektívny výbuch, stlačenie a ohrev fúzneho materiálu je nedostatočný.
Obloženie štiepnej nálože fúznym palivom nezabezpečí dostatočný nárast výkonu nálože, predovšetkým preto, že fúzne palivo nie je dostočne ohriate a pokiaľ aj je, je súčasne veľmi rýchle rozptýlené do priestoru expandujúcou oblasťou po štiepnom výbuchu.

Na to, aby štiepna nálož dokázala zapáliť fúznu reakciu, musí nejakým spôsobom preniesť energiu na fúzne palivo a toto stlačiť a ohriať na hodnoty potrebné na zapálenie fúznej reakcie. Na to existuje niekoľko možných mechanizmov:

• prúd neutrónov zo štiepnej nálože - neefektívne, respektíve nefunguje to
• rázová vlna štiepnej nálože - neefektívne, respektíve funguje to nedostatočne
• tlak žiarenia, konkrétne röntgenového z výbuchu štiepnej nálože - nedostatočne efektívne
• tlak plazmy vzniknutej odparením ľahkého materiálu vplyvom röntgenového žiarenia - málo efektívne
• tlak plazmy vzniknutej odparením ťažkého materiálu vplyvom röntgenového žiarenia - efektívne

Súčasné konštrukcie využívajú všetky možnosti, samozrejme najefektívnejší mechanizmus v najväčšej miere. Najpoužívanejší súčasný princíp konštrukcie je nazývaná v USA podľa tvorcov Ulam-Teller, v ZSSR "tretia idea".

Konštrukcia

Princip spočíva v tom, že fúzny materiál sa uzavrie do hrubostennej (valcovej alebo kuželovitej) nádoby z ťažkého kovu (bežne sa používa urán ²³⁸U, nálož je potom "trojstupňová") ktorá má ešte v strede masívny tŕň z rovnakého materiálu. Rovnako masívne sú aj veká nádoby. Na jedno veko nádoby sa umiestni ochranný nárazník z ťažko taviteľného kovu, napríklad wolfrámu a nad nárazník sa umiestni štiepna nálož, najčastejšie implóznej (guľovej) konštrukcie. Priestor medzi štiepnou náložou a nádobou s fúznym materiálom sa vyplní materiálom s malou pohltivosťou pre röntgenové žiarenie a neutróny (napríklad polystyrénová pena plnená vodíkom). Celá zostava je uzatvorená v obale, ktorý má vysokú odrazivosť pre neutróny a röntgenové žiarenie - napríklad z karbidu wolframu (nie je to nevyhnutné, ale zvyšuje to efektívnosť a celkový výkon nálože).

Funkcia

Je odpálená štiepna nálož (predstavuje prvý stupeň pri trojstupňovej schéme). Všetky deje, ďalej popísané, prebehnú v čase kratšom ako jedna mikrosekunda.
V jadre štiepnej nálože vzniká obrovská teplota a tlak. Ešte skôr, než začne oblasť štiepneho výbuchu expandovať, uniká z nej mohutný tok röntgenového a gama žiarenia, preniká celou konštrukciou nálože, je pohlcovaný v atómoch uránu a prudko ohrieva celú konštrukciu nádoby. Nádoba s fúznym materiálom a okolitý materiál sa prudkým ohrevom odparí a zmení na plazmu. Steny a vnútorný tŕň sa premenia na plazmu s veľmi vysokou hustotou a expandujú - steny a veká smerom von a do vnútra a tŕň smerom k stenám nádoby - tým sa ale prudko stláča a ďalej ohrieva obsah nádoby - fúzne palivo. V tejto chvíli už začína expandovať aj priestor výbuchu štiepnej nálože a unikajú z neho rýchle neutróny. Rýchle neutróny štiepia lítium a vzniká trícium. Wolframový nárazník na veku nádoby sa vlyvom tlaku žiarenia a expandujúcej oblasti štiepneho výbuchu začína pohybovať proti dnu nálože a ďalej stláča jej obsah. Tlak a teplota štiepneho materiálu, teraz už žeravej zmesy deutéria a trícia, dosiahne teplotu a tlak potrebný na zapálenie fúznej reakcie. Vzniká hélium a uvoľňujú sa neutróny.
Rýchle neutróny sú zachytené v jadrách uránu ²³⁸U, ktorý pôvodne tvoril konštrukciu nádoby a štiepia sa, čim sa uvoľňuje ďalšia energia - to predstavuje tretí stupeň pri trojstupňovej schéme celej nálože. Ďalšie posilnenie tretieho stupňa je možné tým, že z uránu ²³⁸U bude zhotovený celý obal nálože.

Pozri aj

• Cár bomba