Nikolaj Michajlovič Romanov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 33: Riadok 33:
* Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Romanoff Nikolaj Michalovitsch, Großfürst“.
* Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Romanoff Nikolaj Michalovitsch, Großfürst“.
* Королёв В. А., 2002: Internetové informácie: ГАЛЕРЕЯ ЛЕПИДОПТЕРОЛОГОВ РОССИИ: НИКОЛАЙ МИХАЙЛОВИЧ РОМАНОВ (1859 – 1919).
* Королёв В. А., 2002: Internetové informácie: ГАЛЕРЕЯ ЛЕПИДОПТЕРОЛОГОВ РОССИИ: НИКОЛАЙ МИХАЙЛОВИЧ РОМАНОВ (1859 – 1919).

== Práce historické ==

* ''Die Fürsten Dolgorukij, die Mitarbeiter Kaiser Alexanders I. in den ersten Jahren seiner Regierung''. Schmidt & Günther, Leipzig 1902
* ''Le Comte Paul Stroganov''. Impr. nat., Paris 1905
* ''Correspondence de l’empereur Alexandre Ier avec sa soeur la grande-duchesse Catherine, princesse d’Oldenbourg, puis reine de Wurtemberg''. Manufacture des Papiers de l’Etat, Paris 1910
* ''L’ Empereur Alexandre Ier: Essai d’étude historique''. Manufacture des papiers de l’État, St.-Pétersbourg 1912
* ''Les Rapports diplomatiques de Lebzeltern, Ministre d’Autriche, à la cour de Russie.'' Eksped. zagot. gosud. bumag, S.-Peterburg 1913



== Weblink ==
== Weblink ==

Verzia z 22:03, 21. august 2007

Veľkoknieža Nikolaj Michajlovič Romanov – (známy aj ako Grand Duke Nicholas Mikhailovich of Russia, Nikolai Mikhailovich Romanoff, Nikolaj Michalovitsch Romanov, Николай Михайлович Романов, Nikolaj Michajlovič Romanoff) – (* 26. apríl, 1859, Cárske Selo, Rusko – † 28. január, 1919, Petrohrad, Rusko) – bol známy a veľmi významný predstaviteľ ruskej entomologickej generácie konca 19. a začiatku 20. storočia. Nikolaj Michajlovič Romanov bol vysoký ruský dôstojník cárskej armády, dejepisec, historik doby Romanovovcov a amatérsky entomológlepidopterológ, okolo ktorého sa zoskupujú viacerí významní a veľkí entomológovia Ruského impéria. Bol významný vzdelanec, ale predovšetkým demokrathumanista a mecenáš mnohých významných ruských entomológov.

Narodil sa roku 1859 v Petrohrade (Sankt Peterburg) v Carskom Sele. Bol člen starej ruskej cárskej rodiny Romanovovcov (pochádzal z nej i posledný ruský cár Nikolaj II., ktorý bol s celou rodinou popravený po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii). Bol starším synom kaukazského gubernátora – námestníka Michajla Nikolajeviča Romanova (*1832) a Olgy [Cecily] Fedorovny von Baden (*1839). Bol aj vnukom samotného ruského cára Nikolaja I. a bratrancom posledného ruského cára Nikolaja II. Ako väčšine „mužských“ členov ruskej cárskej rodiny už od detstva mu bola určená kariéra vojenského dôstojníka, a preto dostal vojenské vzdelanie. Roku 1878 bol zaradený do dôstojníckeho stavu. V rokoch 18771878 sa zúčastnil i rusko – tureckej vojny.

Už počas svojich detských rokov, ktoré strávil ako syn kaukazského gubernátora na Kaukaze, sa zaujímal o zber a štúdium motýľov, ako i o štúdium prírodných vied vo všeobecnosti. V tejto jeho záľube ho podporovali tiež viacerí významní ruskí entomológovia, ako napr. Gustav Ivanovič Sievers, (18431898) a Alexander Becker (18181901), ktorí už od roku 1870 zbierali pre neho motýle.

V entomologickej verejnosti je známy ako veľký vodca: („Grand Duke“ = „Großfürst“). Zoskupil okolo seba elitu vtedajšej ruskej entomologickej komunity a bol mecenášom takých známych velikánov v lepidopterológii, ako napr.: Sergej Nikolajevič Alphéraky, Nikolaj Grigorijevič Erschoff, Hugo Fiodorovič Christoph, Grigorij Efimovič Grum – Grshimailo ale i iní. Okrem ruských entomológov spolupracoval i so zahraničnými lepidopterológmi, ako napr. s Karlom Fixsenom, Pietrom Corneliusom Tobiasom Snellenom (18321911), Dr. Ottom Staudingerom (18301900) a druhými. Pre svetovú entomológiu má jeho osobnosť obrovský význam ako hlavný zakladateľ a vydavateľ významnej publikácie: „Mémoires sur les Lépidoptères“. Táto viacdielna práca vychádzala v Petrohrade v období rokov 18841897 a celkove mala 9. vydaní. V prvom dieli, ktorý vyšiel v roku 1884 publikoval svoju prvú prácu o motýľoch Kaukazu, ktorými sa zaoberal už od svojho detstva a z tohto obdobia je známy i jeho popis nového kaukazského poddruhu vidlochvosta Papilio alexanor ssp. orientalis.

Počas nepokojných rokov, ktoré nasledovali po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii neemigroval do zahraničia, ale ostal pôsobiť v Sankt Petersburgu ďalej. V zime medzi rokmi 19181919 bol zatknutý spoločne so Sergejeom Nikolajevičom Alphérakym a zabitý v Petropavlovskej pevnosti v Petrohrade dňa 28. 1. 1919 [30. 1. 1919 ?] (zrejme bol zastrelený ?).

Počas svojho života zastával viacero významných vedeckých postov. Dňa 5. 12. 1898 sa stal čestným členom Petrohradskej akadémie vied, bol predsedom Ruskej historickej spoločnosti (= Императорского Русского Исторического Общества), ako i mnohých ďalších.

Jeho menom bolo na jeho počesť pomenovaných viacero druhov hmyzu, napr.: Melitaea romanovi Grum – Grshimailo, 1891, Tomares romanovi a iné.

Bibliografia

  • Романов, Н. М: 1879, Quelques observations sur les Lépidoptères de la partie du Haut – Plateau Arménien, comprise entre Alexandropol, Kars et Erzéroum. Horae Soc. ent. Ross., 14(1878) 321 – 516, Tab. III., (15. 5. 1879).
  • Романов, Н. М: 1882, Une nouvelle Colias du Caucase. Horae Soc. ent. Ross. 17, 127 – 134, tab. 4 – 5.
  • Романов, Н. М: 1884, Les Lépidoptères de la Transcaucasie“, 1re Partie. (N. M. Romanoff), Mémoires sur les Lépidoptères (Red. N. M. Romanoff. – St. Peterburg: Stassuléwitsch, Vol. 1. – P. 1 – 92, pl. 1 – 5.

Zdroje informácií o autorovi

  • Derksen, W., Scheiding – Göllner, U., 1963 – 1968: Index litteraturae entomologicae. Nemecký entomologický ústav Nemeckej akadémie vied, Eberswald bei Berlin. Serie II., Bd. I. – V. Berlin (od roku 1864 do roku 1900), 1963 – 1975. Part IV. 495: [Romanoff, Nikolai Michajlovič Großfürst] – (bibliografia).
  • Nekrutenko, Y., P.: 1990, Dnevnye babočki Kaukaza, part. I., Dumka Naukova, Kyjev, 28 – 29 + portrét.
  • Hesselbarth, G.; Oorschot, H. van & Wagener, S.: 1995, Die Schmetterlinge der Türkei, Band 2: 1193, 1275 – 1276: (časť bibliografie).
  • Naumann, C. M.: 2000: Zu Besuch beim Großfürsten Nikolai Mikhailovich Romanoff. – Entomol. Zeitschrift, 110(1): 12 – 17.
  • Cockfield, Jamie H, White Crow, Praeger, 2002, ISBN 0275977781
  • George, Grand Duchess of Russia, “A Romanov Diary”, Atlantic International Publications, 1988. ISBN 0938311093
  • Korolev, V.A. & Murzin V.S., 1997: Historical review. – In: Guide to the Butterflies of Russia and adjacent territories (Lepidoptera, Rhopalocera). Vol. 1. Hesperiidae, Papilionidae, Pieridae, Satyridae. (Edited by V. K. Tuzov. – Sofia – Moscow, Pensoft, 39 – 103: 58 – 59: (krátka biografia).
  • Tuzov, V. K & kol.: 2000, Guide to the Butterflies of Russia and adjacent territories (Lepidoptera, Rhopalocera), Volume 2, Pensoft, Sofia – Moscow, 571: (časť bibliografie).
  • Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Romanoff Nikolaj Michalovitsch, Großfürst“.
  • Королёв В. А., 2002: Internetové informácie: ГАЛЕРЕЯ ЛЕПИДОПТЕРОЛОГОВ РОССИИ: НИКОЛАЙ МИХАЙЛОВИЧ РОМАНОВ (1859 – 1919).

Práce historické

  • Die Fürsten Dolgorukij, die Mitarbeiter Kaiser Alexanders I. in den ersten Jahren seiner Regierung. Schmidt & Günther, Leipzig 1902
  • Le Comte Paul Stroganov. Impr. nat., Paris 1905
  • Correspondence de l’empereur Alexandre Ier avec sa soeur la grande-duchesse Catherine, princesse d’Oldenbourg, puis reine de Wurtemberg. Manufacture des Papiers de l’Etat, Paris 1910
  • L’ Empereur Alexandre Ier: Essai d’étude historique. Manufacture des papiers de l’État, St.-Pétersbourg 1912
  • Les Rapports diplomatiques de Lebzeltern, Ministre d’Autriche, à la cour de Russie. Eksped. zagot. gosud. bumag, S.-Peterburg 1913


Weblink