Malleus maleficarum

Titulná strana siedmeho vydania (1520).

Malleus maleficarum (po slovensky Kladivo na čarodejnice) je po latinsky písaná rukoväť dominikánov Heinricha Kramera (asi 1430-1505) a Jakoba Sprengera (asi 1436-1494), ktorú vydali v roku 1486. Sprengerov príspevok ku knihe je sporný. Pôsobil síce isý čas ako inkvizítor ale nevenoval tomu toľko úsilia ako Kramer. Sprenger bol doktorom teológie, pôsobil ako profesor teológie na kolinskej univerzite od roku 1480 ako dekan teológickej fakulty.

Je to veľmi náročne dielo kde autori dokazujú s teologického hľadiska existenciu bohom dovoleného čarodejníctva zlúčiteľného s jeho nekonečnou dobrotou a vysvetľuju podobné zdánlivo protichodné veci. Správne vysvetľuje vtedajší episkopálny kanón, ktorý hovorý že každý kto verí že niekto može byť zmenený do inej podoby je horší ako pohan a pod. Autorom sa v diele podarilo prevrátiť toto tvrdenie a našli v ňom pravý a nie iba povrchný význam slov, takže nakoniec presvedčia čitateľa, že episkopálny kanón potvrdzuje existenciu čarodejníctva a popierať to je kacírstvo. Kniha je písaná formou otázok a sporu. Autori postupne vysvetľujú jednotlivé námietky zástáncov neexistencie čarodejníctva. Postupne vysvetľuju hmotné pôsobenie nehmotných diablov, ktorí si prenajímaju telo lebo vlastné nemajú. Ich rozným činnostiam a vysvetľuju ich teologický význam. Kniha často obsahuje popisy čarodejníctva súvisiace so sexualitou (obcovanie sukkubov a inkubov, odnímanie pohlavných údov, pričarovaná impotencia, očarovanie veľkou láskou a pod). Taktiež pri týchto činnostiach sa vysvetľuje prečo sa tak deje a čo tým diabol chce dosiahnúť a vyvracia teologické námietky iných teológov o nemožnosti týchto javov.

Podnetom na vydanie knihy bola pre autorov bula Summis desiderantes affectibus "Celou dychtivosťou žiadajúci" pápeža Inocenta VIII. z roku 1484. Bula zahrňuje spomienku na oboch neskorších autorov Kladiva a pápež ich označuje ako svojích milých synov a povzbudzuje ich k aktívnej činnosti. Zmienka o Kramerovi a Sprengerovi je odpoveďou na ich dôraznú sťažnosť ohľadom prekážok, ktorú im niektori aj cirkevní predstavitelia kládli pri inkvizitorskej práci. Rukopis knihy bol hotový v roku 1485 a už o rok vyšla tlačou v Štrasburgu. Ide teda o jednú z prvých kních tlačených knihtlačou. Často sa namieta, že nejde o knihu oficiálne uznanú církvou, keďže v čase vydania knihy niečo ako oficiálny dokument či jeho uznanie (samozrejme okrem pápežských, ktorý boli oficiálne sami od seba keďže ich vydávala hlava církvi) neexistoval táto pripomienka je irelevantná. V súlade s bulou a pápežským poverením autorov na potieranie kacírstva a čarodejníctva však možno túto knihu chápať ako dokument nápísaný v súlade s pápežskou výzvou a poverením na boj proti týmto "neduhom".

Postupne si kniha vybudovala povesť uznávaného a najčastejšie používaného zdroja informácií o čarodejníctve, a to tak v katolíckej cirkvi ako u protestantov. Kniha nemala na čarodejnícke procesy okamžitý účinok, ale ovplyvnila predstavy o čarodejníctve. Neskôr, v dobe vrcholu čarodejníckych procesov, bola však už klasickým dielom vo svojom odbore a stala se rukoväťou mnohých lovcov čarodejníc. ^{[chýba zdroj]}Civilné súdy a niektorí predstavitelia cirkvi ju navyše často považovali za vyjadrenie stanoviska cirkvi.

Vznik knihy

Väčšinu knihy spísal Heinrich Kramer, nemecký inkvizítor, ktorý však nemal dobrú povesť. Kramer sa vo svojom boji s čarodejníctvom stretával aj s nepochopením a odmietaním zo strany kléru. Napríklad usporiadal roku 1485 veľký súd v Innsbrucku, pri ktorom bolo vypočutých 57 podozrivých; nikto z nich nebol odsúdený a innsbrucký biskup bol natoľko znechutený Kramerovým záujmom o sexuálne praktiky domnelých čarodejníc, že za diabla neoznačil tieto podozrivé, ale inkvizítora Kramera. ^{[chýba zdroj]} Na druhej strane, Kramer bol ďalej činný ako inkvizítor, v roku 1500 ho pápež Alexander VI. vymenoval za inkvizítora v Čechách a na Morave a túto funkciu vykonával až do svojej smrti.

Autori žiadali pre knihu dobrozdanie od teologickej fakulty kolínskej univerzity, ktoré napokon roku 1487 získali. Podľa tvrdenia niektorých historikov bolo toto dobrozdanie čiastočne sfalšované. Iní autori toto tvrdenie v poslednej dobe spochybnili.

Pápež Pius V. (1566-1572), ktorý čarodejnícke procesy v pápežskom štáte zakázal, nariadil dať knihu na index zakázaných kníh.

Význam knihy

Kniha sa stala v Európe nesmierne populárnou a v dobách svojej najväčšej slávy bolo Kladivo druhou najpredávanejšou knihou hneď po Biblii, do konca 17. storočia bolo vydané viac ako 30-krát a vytlačené v asi 30 tisíc exemplároch. Kniha vyšla aj v češtine, v roku 2000 ju vydalo nakladateľstvo Otakar II.

Kniha je obrazom doby, ktorú charakterizoval strach a neistota, kedy obyvatelia Európy hľadali vinníkov za svoju situáciu. Literatúra, ktorá sa venovala čarodejniciam, vystriedala v tej dobe v popularite legendy o svätcoch a podobné knihy možno považovať za určité bestsellery.

Obsah knihy

Kniha je rozdelená do troch častí:

1. Boh Všemohúci a jeho súhlas, Diabol, čarodejnice – zaoberá sa diablom, čarodejnicami a čarodejmi.
2. Metódy a pakty spiknutých čarodejníc, ako ich objaviť, ako ich rozpustiť, prejavy čarodejníctva a obrana proti nemu.
3. Súdne (cirkevné a civilné) procesy, mučenie, tresty – návod pre inkvizítorov, ako najlepšie usvedčiť obvinené zo spolku s diablom. Autori sa snažia dodať vierohodnosť svojej knihe tým, že rozprávajú príbehy „zo života“, ktoré dokazujú existenciu čarodejníctva.

Na rozdiel od všeobecne prijímaného mýtu kniha je skúpa ohľadom opisu mučenia. Dokonca ho niekedy neodporúča. V 3. časti knihy je dokonca vyslovene uvedené že násilím vynútené priznanie nemusí odhaliť pravdu a preto treba k mučeniu pristupovať s rozvahou.

Otázka XIV 3. časti knihy ..ak sa prizná pri mučení má byť zobraná na iné miesto a opätovne (na vinu) opýtaná aby priznanie nebolo vynútené iba tlakom mučenia

Samozrejme, že pre zatvrdlé čarodejnice je predpísané časté a opakované mučenie. Je si treba však uvedomiť, že mučenie (to sa v Rakuskej monarchii zákonne používalo ešte za čias Márie Terézie ) a ťažké fyzické tresty boli v tom čase úpnou samozrejmosťou aj pri svetských prečinoch. Z tohto hľadiska s istým nadľahčením možno knihu nazvať liberárnou. Priznáva obvineným dokonca právo na pridelenie advokáta (aj keď nie je explicitne napísane, že žiadosti sa musí vyhovieť) čo tiež nebolo v tých časoch samozrejmosťou (pre nevoľníka bolo zvyčajným trestom obesenie bez súdneho procesu len na základe rozhodnutia svetskej autority).

Otázka X 3. časti knihy Aké sú dovolené druhy obhajoby s ustanoveným advokátom Pri povoľovaní obhajoby treba dodržať ..Za prvé že advokát má byť pridelený (Tu ido o to, že si ho nesmie sama vybrať nie o explicitné uznanie práva, kniha však nehovorí nič o tom kedy má byť žiadosť zamietnutá, ale venuje sa spôsobu práce advokátov)Za druhé, že advokát nesmie poznať svedkov ....Advokát musi riadne viesť v troch veciach obhajobu: Za prvé nebyť rozvlačný ...predvolavať falošných svedkov... nesmie vznášať protiobvinenia ...

Dovoľuje v isých prípadoch dokonca odvolania a nabáda autoritu, ktorá o zákonosti odvolania rozhoduje k zodpovednosti a odporúča aj pomerne dlhú dobu až 1 mesiac aby o zákonosti odvolania rozhodol.

Otázka XXXV 3. časti knihy ..., že sudca postupoval v rozpore s pravom a spravodlivosťou, napr. nedovolil mu hájiť sa, že rozhodol iba na vlastnú zodpovednosť bez porady s inými či dokonca bez súhlasu biskupa... je možné odvolanie prijať. Sudca má požiadať o kópiu odvolania ..a ak mu ju obvinený dá ... má mať na odpoveď ešte dva dni a ešte ďalších tridsať aby pripravil správu pre vyššieho sudcu ... A aj keď môže na odvolanie odpovedať ihneď ak je zdatný a skúsený je lepšie vyčkať lehotu 10 dní alebo 20 dní alebo 25 dní.

Takéto praktiky určite neboli pre bežných ľudi a ani pri skutočných čarodejnických procesoch sa neaplikovali. Taktiež popisy neskorších súdných procesov ako aj procesy zobrazené vo filmových dielach nie sú v súlade s predpismy Kladiva. Najbežnejším mýtom je používanie ordálu či božích súdov, ktoré kniha zakazuje a ich uplatňovanie pokladá za kacírstvo. V minulosti tieto božie súdy ako vodná, ohňom a iné (či už také v ktorej nemohol alebo aj celkom jednoducho mohol obvinený obstáť, podľa toho čo sa hodilo) sa pravdaže robili. Je teda úplne zjavné, že kniha sa v skutočnosti nikdy neaplikovala. Ak bola neskôr daná kniha na index zakazaných tak to bolo kôli teologickým nepravdám ako z nejakých humanitných dôvodov. Dôvodom týchto mýtov, ktoré propagovali najme antiklerikálne založení ľudia je zrejme veľka popularita tejto knihy, asi by sa ťažko našla iná tak všeobecne známa kniha zaoberajúca sa touto témou. Pričom dochádzalo často k prekrúcani významu. Napr. kniha spochybňuje zákonnosť skúšky ohňom pričom logicky uvádza, že nie je prirodzené aby sa niekto nepopálil a preto ak sa niekto nepopáli je to čarodej.

Otázka XVII 3. časti knihy ..a aj keď sa človek nezapojí do takej skúšky zo zlým úmyslom, tak preto, že sa to len zdá zlom treba sa jej zdržať. Odpovedám: (ide o odpoved na otázku ohľadom tejto skúšky) Takéto skúšky su nezákonné z dvoch dôvodov ...o tom čo nie je povolené treba povedať, že je poverečné (kacírske)

To sa nesprávne často vykladá, že kniha hovorí to že obvineného možno uznať za vinného bez ohľadu na výsledok skúšky a odvovodníť to tým, že v skúške neuspel ak sa popáli a čarodejníctvom v prípade ak sa nepopáli. V skutočnosti sa také tvrdenia v knihe nenachádzaju a uvedený príklad je len argumentáciou nepripustnosti takejto skúšky. Podobne je to aj s inými tvrdeniami.

Veľmi zaujímavá je 1. otázka 3. časti o tom kto je právomocným sudcom čarodejníc. Pričom sa autori snažia presvedčiť (podľa niektorých formulácií doslova vyhnúť), že právomocným sudcom v prípade čarodejníctva je obyčajný svetský či církevný súd. Inkvizitor je nevyhnutne právomocným sudcom iba ak čarodejnica je zároveň kacírka, teda žena ktorá sa mýli vo viere. Pričom polemizuju a dokazuju omyl španielských inkvizítorov ktorí boli opačného názoru.

Otázka I 3. časti knihy ..našim hlavným zámerom v tomto diele je dokázať ako s božou radosťou môžeme my hornonemeckí inkvizitori byť zbavení povinnosti súdiť čarodejnice ...

Ďalej Kladivo dokonca hovorí, že ak dôjde k preliatiu krvi ako trestu, nemôže súdiť čarodejnicu ani biskup bez prítomnosti svetského sudcu. Kniha teda pokladá samotné čarodejníctvo vzhľadom na svetské škody predovšetkým za svetský zločin (je však treba mať na pamäti spojitosť svetskej a církevnej moci, takže takéto prelínanie bolo vtedy zákonité). Do výlučnej kompetencie podľa nemeckých inkvizítorov im patria iba prípady kacírstva, pričom ani najbrutalnejšie čarodejné skutky nemuseli byť podľa Kladiva automatický spojené s kacírstvom.

Otázka I 3. časti knihy A preto my, nemeckí inkvizítori spolu s blahoslaveným Antonom keď sa zaoberal takou vecou hovoríme, že krstiť veci, uctievať diabla, obetovať mu, rozšliapať telo Kristovo a všetky také hrozné zločiny nerobia z človeka kacíra, pokiaľ neexistuje omyl v jeho chápaní.(viery)

Malleus nie je nijako zvláštna svojim obsahom, podobné argumenty a recepty sa nachádzajú v iných traktátoch o čarodejníctve tej doby, v ktorej prepukla povera o existencii čarodejníctva. Výnimočná je však svojim militantným a fanatickým štýlom autorov – vina, ktorú prikladajú hriechom čarodejníc, nie je pokladaná ako u ostatných autorov za slabosť, ku ktorej je potrebné mať ohľady, ale je akoby mocnejšia než moc Satana a jeho rebelujúcich anjelov. Kniha sa výrazne stavia proti svetu žien, z autorov pramení patologická nenávisť voči ženám a ich obsesia údajným sexuálnym chovaním čarodejníc. Pre autorov žena ako slabší tvor je ľahšie napadnuteľná zlými mocnosťami a poskytuje tak viac nebezpečenstva ako muž. Príznačné je, že kniha sa venuje iba čarodejniciam a nie už ich mužským náprotivkom.

Novodobé preklady knihy

• nemecké J. W. R. Schmidt, Der Hexenhammer, 3 vols., Berlin, 1906; 2. vydanie, 1922-3.
• anglické Summers, Montague, 'Malleus Maleficarum' (London: Rodke, J., 1928 a London: Pushkin, 1948).
• české Kladivo na čarodějnictví. Jitka Lenková (Michal Zítko-Otakar II, Praha 2000, 628 stran, ISBN 80-86355-82-9 a Levné knihy 2006 ISBN 80-7309-361-8)

Pozri aj

• Summis desiderantes affectibus
• Čarodejnícke procesy
• Čarodejníctvo
• Kladivo na čarodejnice (film)

Externé odkazy

• Anglický preklad knihy