Malleus maleficarum: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 318 bajtov ,  pred 13 rokmi
→‎Obsah knihy: Otázka XXII 3. časti knihy
(→‎Obsah knihy: Otázka XXII 3. časti knihy)
Na rozdiel od všeobecne prijímaného mýtu kniha je skúpa ohľadom opisu mučenia. Dokonca ho niekedy neodporúča. V 3. časti knihy je dokonca vyslovene uvedené že násilím vynútené priznanie nemusí odhaliť pravdu a preto treba k mučeniu pristupovať s rozvahou.
 
'''Otázka XIVXXII 3. časti knihy'''
''..Ale viacmenej nech sa sudca neusiluje vydať onu osobu na mučenie, lebo to by sa malo stáť iba pri nedostatku iných dôkazov....avšak ak obžalovaná odmieta povedať po mnoho napomenutiach a presviedčaní príbuznými pravdu nech je ľahko mučená ... majúc ale na pamäti, že mučenie často zlyháva, lebo niektorí sú tak mekkého srdca, že niektorí už pri najmenšej bolesti priznajú čokoľvek bez ohľadu na to či je to pravda alebo nie. ''
''..ak sa prizná pri mučení má byť zobraná na iné miesto a opätovne (na vinu) opýtaná aby priznanie nebolo vynútené iba tlakom mučenia''
 
Samozrejme, že pre zatvrdlé čarodejnice je predpísané časté a opakované mučenie. Je si treba však uvedomiť, že mučenie (to sa v [[Rakúska monarchia|Rakuskej monarchii]] zákonne používalo ešte za čias [[Mária Terézia | Márie Terézie]] <ref>[Mária Terézia a mučenie http://www.inzine.sk/article.asp?art=7191]</ref>) a ťažké fyzické tresty boli v tom čase úpnou samozrejmosťou aj pri svetských prečinoch. Z tohto hľadiska s istým nadľahčením možno knihu nazvať liberárnou. Priznáva obvineným dokonca právo na pridelenie advokáta (aj keď nie je explicitne napísane, že žiadosti sa musí vyhovieť) čo tiež nebolo v tých časoch samozrejmosťou (pre nevoľníka bolo zvyčajným trestom obesenie bez súdneho procesu len na základe rozhodnutia svetskej autority).
163

úprav

Navigačné menu