Moschops: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 18:16, 27. september 2007

Moschops bol až do 5 metrov dlhý bylinožravý terapsid, cicavcovitý plaz žijúci koncom permu (približne pred 250 miliónmi rokov) na území dnešného Ruska.

Poznávacie znaky

Moschops mal krátku a vysokú lebku miestami až 10 cm hrubú. Účel tohto zhrubnutia je neznámy, podobne ako u hrubohlavých dinosaurov (Pachycephalosauria). V nie príliš silných čeľustiach mal neveľké špicáky a ploché "stoličky". Podľa stavby chrupu usudzujeme, že to bol bylinožravec. Mal mohutné, silno do strán vybočené končatiny, pri čom predné boli podstatne dlhšie než zadné, takže zavalité telo moschopsa vyzeralo akoby zrazené na zadok. Krátky chvost sotva dosahoval na zem. Moschopsi sa potulovali v malých skupinách okolo brehov riek pretekajúcich pustými oblasťami a spásali pobrežné rastlinstvo. Predpokladá sa, že srsť ešte nemal. Pokrokovým znakom je hlavne rozlíšenie zubov, inak ťažkopádnou stavbou tela a z plynúcim nemotorným pohybom pripomínal skôr starobylejšie jaštery. Tiež fakt, že bol doposiaľ bylinožravý, dokazuje jeho pomerne nízky vývojový stupeň. Výskyt týchto zvierat bol dosiaľ zistený len v južní Afrike.

Pozri aj

Therapsida

Tento článok týkajúci sa paleontológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 '''Moschops''' bol až do 5 metrov dlhý bylinožravý [[Therapsida|terapsid]], cicavcovitý [[plaz]] žijúci koncom permu (približne pred 250 miliónmi [[rok]]ov) na území dnešného [[Rusko|Ruska]].
+==Poznávacie znaky==
-==Znaky==
+Moschops mal krátku a vysokú lebku miestami až 10 cm hrubú. Účel tohto zhrubnutia je neznámy, podobne ako u hrubohlavých [[dinosaurus|dinosaurov]] ([[Pachycephalosauria]]). V nie príliš silných čeľustiach mal neveľké špicáky a ploché "stoličky". Podľa stavby chrupu usudzujeme, že to bol [[bylinožravec]]. Mal mohutné, silno do strán vybočené končatiny, pri čom predné boli podstatne dlhšie než zadné, takže zavalité telo moschopsa vyzeralo akoby zrazené na zadok. Krátky chvost sotva dosahoval na zem. Moschopsi sa potulovali v malých skupinách okolo brehov riek pretekajúcich pustými oblasťami a spásali pobrežné rastlinstvo. Predpokladá sa, že srsť ešte nemal. Pokrokovým znakom je hlavne rozlíšenie zubov, inak ťažkopádnou stavbou tela a z plynúcim nemotorným pohybom pripomínal skôr starobylejšie jaštery. Tiež fakt, že bol doposiaľ bylinožravý, dokazuje jeho pomerne nízky vývojový stupeň. Výskyt týchto zvierat bol dosiaľ zistený len v južní [[Afrika|Afrike]].
-Tento mohutný štvornohý [[plaz]] mal silné čeľuste potrebné na konzumáciu odolnej vegetácie, dlhé predné končatiny trčiace do strán a krátke zadné končatiny umiestnené viac-menej pod bedrami. Krátky chvost tohto tvora nedosahoval úrovne zeme, pričom krátku a vysokú lebku mal miestami až 10 cm hrubú. Účel tohto zhrubnutia je neznámy, podobne ako u hrubohlavých [[dinosaurus|dinosaurov]] ([[Pachycephalosauria]]).
 ==Pozri aj==