Léno: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 6: Riadok 6:
Osoba alebo inštitúcia, ktorá léno udeľuje sa nazýva '''lénny pán''' alebo '''senior''' alebo skôr pejoratívne aj '''feudál'''. Najvyšším lénnym pánom bol panovník.
Osoba alebo inštitúcia, ktorá léno udeľuje sa nazýva '''lénny pán''' alebo '''senior''' alebo skôr pejoratívne aj '''feudál'''. Najvyšším lénnym pánom bol panovník.


Vzťah závislosti medzi lénnym pánom a lénnikom sa nazýva '''lénny vzťah'''. Politicko-ekonomický systém lénnych vzťahov sa nazýva '''lénny systém'''.
Vzťah závislosti medzi lénnym pánom a lénnikom sa nazýva '''lénny vzťah''' alebo zriedkavo '''vazalstvo'''. Politicko-ekonomický systém lénnych vzťahov sa nazýva '''lénny systém'''.


Niektorí autori stotožňujú pojmy lénny systém a [[feudalizmus]] (feudálny systém), ale u väčšiny autorov je feudalizmus širší pojem než lénny systém.
Niektorí autori stotožňujú pojmy lénny systém a [[feudalizmus]] (feudálny systém), ale u väčšiny autorov je feudalizmus širší pojem než lénny systém.

Verzia z 18:06, 5. november 2007

Léno (z nem. Lehen; po latinsky feudum, beneficium) alebo feudum (v širšom zmysle) bol (najmä v stredoveku) pozemok alebo úrad (hodnosť) spojený s dôchodkami, udelený nejakou osobou či inštitúciou pod podmienkou, že prijímateľ zloží vazalský sľub (bude poskytovať nejakú službu).

Terminológia

Osoba alebo inštitúcia, ktorá léno prijíma, sa nazýva lénnik alebo vazal alebo man (mohol ním byť nielen šľachtic, ale aj cirkevný hodnostár, kláštor, alebo biskupstvo).

Osoba alebo inštitúcia, ktorá léno udeľuje sa nazýva lénny pán alebo senior alebo skôr pejoratívne aj feudál. Najvyšším lénnym pánom bol panovník.

Vzťah závislosti medzi lénnym pánom a lénnikom sa nazýva lénny vzťah alebo zriedkavo vazalstvo. Politicko-ekonomický systém lénnych vzťahov sa nazýva lénny systém.

Niektorí autori stotožňujú pojmy lénny systém a feudalizmus (feudálny systém), ale u väčšiny autorov je feudalizmus širší pojem než lénny systém.

Feudum v užšom zmysle je len léno udeľované dedične (v Európe od 9. storočia). Léno udeľované len doživotne sa nazýva benefícium.

Charakteristika

Vazal musel najmä poskytovať svojmu pánovi vojenskú službu a pán mal povinnosť vazala ochraňovať. Neskôr pribudol rad rôznych iných služieb (štátna služba, súdna služba a podobne). Postupne vznikla spoločenská pyramída lénnych vzťahov, na vrchole ktorej stál panovník ako prvotný "prideľovač" léna, pod ním rôzni šľachtici a duchovní, ktorí léno im pôvodne pridelené prideľovali ďalším osobám atď. Na najnižšom stupni pyramídy boli poddaní, ktorí dostali pôdu iba do užívania (nie ako léno) a za jej používanie odvádzali tzv. feudálnu rentu.

Lénny systém sa v Európe vyvinul najmä v jej západnej a strednej časti spojením rímskoprávnych, keltských a germánsko-slovanských prvkov družinového pomeru. Začiatky možno vidieť na sklonku Rímskej ríše, keď kolóni platili poplatok za prepožičanú pôdu. Klasickú podobu feudalizmus získal vo Franskej ríši v 8.-9. storočí. Od konca stredoveku lénny systém postupne zanikal.

Na Slovensku lénny systém existoval v Nitrianskom kniežatstve, na Veľkej Morave a najmä v Uhorsku za vlády Arpádovcov. Posledné zvyšky lénnych vzťahov na Slovensku zanikli v roku 1848 resp. až 1918.

Podobné pomery ako v európskom stredoveku existovali aj v niektorých iných oblastiach sveta, napr. v Japonsku tzv. han.