Internacionálny štýl: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
dBez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Internacionálny štýl''' bol architektonický štýl definovaný ako komerčne pojatá moderna, ktorá si vyslúžila svoj názov práve preto, lebo bola všade podobná a vďaka malej optickej premnenosti jednotvárná a odosobnená. Bol prevažujúcim architektonickým štýlom v [[20. roky 20. storočia|dvadsiatych]] a [[30. roky 20. storočia|tridiatych rokoch 20. storočia]].
{{Na úpravu}}


Internacionálny štýl bol v čase svojho definovania naplnením prevratných možností (používanie [[železobetón]]ového a [[oceľ]]ového skeletu) a smelých ideí doby, sledujúcich základné postuláty modernej architektúry, vyrieknuté o generáciu skôr - Wagnerovo: ''účel – konštrukcia – poézia'' a radikálne Loosovo: ''ornament je zločin''. Reakciou na celosvetovo expandujúci, chladný a pragmatický internacionálny štýl bolo aj sformovanie hnutia postmoderny, ktorého postoj ilustruje [[Robert Venturi|Venturiho]] parafráza: ''Less is bore.''
Internacionálny štýl


Počiatky [[dizajn]]u siahajú až k [[priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcii]] a k začiatkom strojovej výroby. Do doby priemyselnej revolúcie sa predmety vyrábali ručnou prácou, samostatne, čiže výsledné diela vznikali prácou osoby, ktorá ich vymyslela. Nové výrobné procesy priniesli aj rozdelenie práce, a takto sa dizajn rozdelil od výroby. Vznikli nové umelecké skupiny, ktoré definovali úlohu moderného dizajnu. Takou bola aj [[Bauhaus]] založená [[Walter Adolph Gropius|Walterom Gropiusom]], ktorej cieľom bola výroba takých predmetov, ktoré zjednotili intelektuálne, praktické a estetické požiadavky. Ich heslom bolo: ''Forma sleduje funkciu.''


Keď bol v roku [[1933]] Bauhaus zrušený, Gropius, [[Ludwig Mies van der Rohe]] a niekoľko ďalších profesorov [[Bauhaus]]u emigrovali do [[USA|Spojených štátov]], často cez [[Veľká Británia|Veľkú Britániu]], kde pokračovali v šírení myšlienok Bauhausu prostredníctvom výstav, architektonických komisií, a v prípade Gropiusa a van Roheho tým, že po vojne prijali vysoké učiteľské miesta. Pojem medzinárodný štýl bol priradený menej úžitkovým formám modernizmu, ktoré sa potom v Spojených štátoch objavili. Štýl pomenoval Alfred H. Barr ml., vtedajší riaditeľ Múzea moderného umenia v New Yorku, podľa katalógu- ''Medzinárodný štýl: Architektúra od roku 1922'' - vydaného ako prievodcu výstavu diel ;[[Russel Hitchcock|Russela Hitchcocka]] a [[Philip Johnson|Philipa Johnsona]], ktorá sa v múzeu konala v roku [[1932]].
Prvýkrát bol definovaný ako viacmenej komerčne pojatá moderna, ktorá si vyslúžila svoj názov práve preto, lebo bola všade podobná a vďaka malej optickej premnenosti jednotvárná a odosobnená.

Internacionálny štýl bol v čase svojho definovania naplnením prevratných možností (používanie železobetónového a oceľového skeletu) a smelých ideí doby, sledujúcich základné postuláty modernej architektúry, vyrieknuté o generáciu skôr - Wagnerovo: „účel – konštrukcia – poézia“ a radikálne Loosovo: „ornament je zločin“. Reakciou na celosvetovo expandujúci, chladný a pragmatický internacionálny štýl bolo aj sformovanie hnutia postmoderny, ktorého postoj najlepšie ilustruje Venturiho parafráza: „Less is bore.

Počiatky dizajnu siahajú až k priemyselnej revolúcie a k začiatkom strojovej výroby. Do doby priemyselnej revolúcie sa predmety vyrábali ručnou prácou, samostatne, čiže výsledné diela vznikali prácou osoby, ktorá ich vymyslela. Nové výrobné procesy priniesli aj rozdelenie práce, a takto sa dizajn rozdelil od výroby. Vznikli nové umelecké skupiny, ktoré definovali úlohu moderného dizajnu. Takou bola aj Bauhaus založená Walterom Gropiusom, ktorej cieľom bola výroba takých predmetov, ktoré zjednotili intelektuálne, praktické a estetické požiadavky. Ich heslom bol : Forma sleduje funkciu.

Keď bol v roku 1933 Bauhaus zrušený, Gropius, Ludwig Mies van der Rohe a niekoľko ďalších profesorov Bauhausu emigrovali do Spojených štátov, často cez Veľkú Britániu, kde pokračovali v šírení myšlienok Bauhausu prostredníctvom výstav, architektonických komisií, a v prípade Gropiusa a van Roheho tým, že po vojne prijali vysoké učiteľské miesta. Pojem medzinárodný štýl bol přiřazen menej úžitkovým formám modernizmu, ktoré sa potom v Spojených štátoch objavili. Štýl pomenoval Alfred H. Barr ml., vtedajší riaditeľ Múzea moderného umenia v New Yorku, podľa katalógu- Medzinárodný štýl: Architektúra od roku 1922- vydaného ako pôvodca výstavu diel Russela Hitchcocka a Philipa Johnsona, ktorá sa v múzeu konala v roku 1932.
Napriek tomu, že sa medzinárodný štýl sa používal v súvislosti so špecifickým typom modernizmu, zastavanými takými tvorcami ako Gropius a van der Rohe, bol tento pojem prisudzovaný takej estetike modernizmu, ktorá sa objavila ako výsledok funkcionalistického prístupu k designu výhradne na štylistickej úrovni.
Napriek tomu, že sa medzinárodný štýl sa používal v súvislosti so špecifickým typom [[modernizmus|modernizmu]], zastavanými takými tvorcami ako Gropius a van der Rohe, bol tento pojem prisudzovaný takej estetike modernizmu, ktorá sa objavila ako výsledok funkcionalistického prístupu k designu výhradne na štylistickej úrovni.
Medzinárodný štýl vyznačujúci sa využitím priemyslových materiálov, akými sú oceľ a sklo, a úžitkovým nedekoratívnym prístupom k designu architektúry a interiéru, dosiahol v šesťdesiatych rokoch svoj vrchol.
Medzinárodný štýl vyznačujúci sa využitím priemyslových materiálov, akými sú [[oceľ]] a [[sklo]], a úžitkovým nedekoratívnym prístupom k designu architektúry a interiéru, dosiahol v šesťdesiatych rokoch svoj vrchol.
Pojem medzinárodný štýl sa stal takmer synonymom pre dobrý design, koncepcii, ktorá sa objavila v severnej Európe a Amerike bezprostredne po druhej svetovej vojne.
Pojem medzinárodný štýl sa stal takmer synonymom pre dobrý [[design]], koncepcii, ktorá sa objavila v severnej Európe a Amerike bezprostredne po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].

Spomenula by som ešte Alvara Aalta, Miesa van der Rohe a Le Corbusiera, ktorého najvýznamnejším dielom je stolička B 306.



== Pozri aj ==
* [[Alvar Aalto]]
* [[Ludwig Mies van der Rohe]]
* [[Le Corbusier]]


== Zdroje ==
== Zdroje ==
* Bhaskaranová, L.: Podoby moderního designu, Praha, 2007
* Bhaskaranová, L.: Podoby moderního designu, Praha, 2007
* Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia, Bratislava,1999
* Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia, Bratislava,1999
* http://www.inzine.sk/article.asp?art=9937
* http://www.inzine.sk/article.asp?art=9937
* http://www.kalangya.hu/cgi-bin/journal.exe?type=3&ID=610
* http://www.kalangya.hu/cgi-bin/journal.exe?type=3&ID=610

[[Kategória:Architektonické štýly]]

[[en:International style (architecture)]]

Verzia z 21:17, 12. november 2007

Internacionálny štýl bol architektonický štýl definovaný ako komerčne pojatá moderna, ktorá si vyslúžila svoj názov práve preto, lebo bola všade podobná a vďaka malej optickej premnenosti jednotvárná a odosobnená. Bol prevažujúcim architektonickým štýlom v dvadsiatych a tridiatych rokoch 20. storočia.

Internacionálny štýl bol v čase svojho definovania naplnením prevratných možností (používanie železobetónového a oceľového skeletu) a smelých ideí doby, sledujúcich základné postuláty modernej architektúry, vyrieknuté o generáciu skôr - Wagnerovo: účel – konštrukcia – poézia a radikálne Loosovo: ornament je zločin. Reakciou na celosvetovo expandujúci, chladný a pragmatický internacionálny štýl bolo aj sformovanie hnutia postmoderny, ktorého postoj ilustruje Venturiho parafráza: Less is bore.

Počiatky dizajnu siahajú až k priemyselnej revolúcii a k začiatkom strojovej výroby. Do doby priemyselnej revolúcie sa predmety vyrábali ručnou prácou, samostatne, čiže výsledné diela vznikali prácou osoby, ktorá ich vymyslela. Nové výrobné procesy priniesli aj rozdelenie práce, a takto sa dizajn rozdelil od výroby. Vznikli nové umelecké skupiny, ktoré definovali úlohu moderného dizajnu. Takou bola aj Bauhaus založená Walterom Gropiusom, ktorej cieľom bola výroba takých predmetov, ktoré zjednotili intelektuálne, praktické a estetické požiadavky. Ich heslom bolo: Forma sleduje funkciu.

Keď bol v roku 1933 Bauhaus zrušený, Gropius, Ludwig Mies van der Rohe a niekoľko ďalších profesorov Bauhausu emigrovali do Spojených štátov, často cez Veľkú Britániu, kde pokračovali v šírení myšlienok Bauhausu prostredníctvom výstav, architektonických komisií, a v prípade Gropiusa a van Roheho tým, že po vojne prijali vysoké učiteľské miesta. Pojem medzinárodný štýl bol priradený menej úžitkovým formám modernizmu, ktoré sa potom v Spojených štátoch objavili. Štýl pomenoval Alfred H. Barr ml., vtedajší riaditeľ Múzea moderného umenia v New Yorku, podľa katalógu- Medzinárodný štýl: Architektúra od roku 1922 - vydaného ako prievodcu výstavu diel ;Russela Hitchcocka a Philipa Johnsona, ktorá sa v múzeu konala v roku 1932.

Napriek tomu, že sa medzinárodný štýl sa používal v súvislosti so špecifickým typom modernizmu, zastavanými takými tvorcami ako Gropius a van der Rohe, bol tento pojem prisudzovaný takej estetike modernizmu, ktorá sa objavila ako výsledok funkcionalistického prístupu k designu výhradne na štylistickej úrovni. Medzinárodný štýl vyznačujúci sa využitím priemyslových materiálov, akými sú oceľ a sklo, a úžitkovým nedekoratívnym prístupom k designu architektúry a interiéru, dosiahol v šesťdesiatych rokoch svoj vrchol. Pojem medzinárodný štýl sa stal takmer synonymom pre dobrý design, koncepcii, ktorá sa objavila v severnej Európe a Amerike bezprostredne po druhej svetovej vojne.

Pozri aj

Zdroje