Oskar Dirlewanger: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 517 bajtov ,  pred 14 rokmi
→‎Źivot: doplnenie
d (rekat.)
(→‎Źivot: doplnenie)
'''Oskar Dirlewanger''' (* [[26. september]] [[1895]], [[Würzburg]] – † [[7. jún]] [[1945]], [[Altshausen]], [[Württemberg]]) bol nemecký dôstojník [[Waffen SS]] v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Pôvodne bol [[psychiater]], potom [[učiteľ]], prišiel o doktorský titul pretože bol [[pedofil]] (a aj inak psychicky chorý).
 
== ŹivotŽivot ==
Ako pešiak si v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] vyslúžil [[Železný kríž (vyznamenanie)|Źelezný kríž]] prvej aj druhej triedy. Po vojne vstúpil do oddielov [[Freikorps]] a viackrát sa neúspešne pokúsil o vstup do [[Schutzstaffel]]. V roku [[1932]] sa stal členom [[Hitler]]ovej [[NSDAP]]. V rámci [[Légia Kondor|Légie Kondor]] sa v rokoch [[1936]] až [[1939]] účastnil [[Španielska občianska vojna|Španielskej občianskej vojny]], pri čom bol viackrát ranený.
 
V [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] dostal za úlohu založiť [[2. brigáda SS Dirlewanger|jednotku SS]] z odsúdených zločincov a politických vazňov]]väzňov. Táto jednotka sa „vyznamenala“stala známa pre svoju extrémnu brutalitu a nediciplinovanosť. Účinkovala iba na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]]. ZúčasnilaZúčastnila sa aj potlačenia [[Varšavské povstanie|Varšavského povstania]] aj akcií proti [[SNP]]. jednotka pod jeho vedením spáchala viacero [[Vojnové zločiny|vojnových zločinov]], medzi najznámejšie patrí vypálenie [[Bielorusko|bieloruskej]] dediny [[Chatyň]], či [[Masaker v štvrti Wola|masaker vo Varšavskej štvrti Wola]]. Bol prvým veliteľom [[36. divízia granátnikov SS|36. divízie granátnikov SS]], ktorá vznikla z brigády Dirlewanger. Jednotke však velil iba krátko pretože na druhý deň po oficiálnom vzniku jednotky bol ťažko ranený a evakuovaný z frontu.
 
Okolnosti jeho smrti nie sú presne známe. Podľa jednej z verzií bol zavraždený svojimi spoluväzňami v zajateckom tábore [[Altshausen]]e, podľa ďalšej ho v tábore ubili na smrť [[Poľsko|poľskí]] vojaci, ktorí sa mu tak chceli pomstiť za jeho brutalitu pri potlačovaní Varšavského povstania. Správy o tom, že po vojne slúžil vo [[Francúzska cudzinecká légia|francúzskej cudzineckej légii]] sa nepotvrdili.
43 648

úprav

Navigačné menu