Pyramide du Louvre

Pyramída v Louvre je veľká sklenená pyramída, ktorá slúži ako hlavný vchod do Louvre múzea a stala sa jedným zo symbolov Paríža a príkladom kvalitnej modernej architektúry.Na objednávku francúzskeho prezidenta Mitteranda bola postavená v roku1989 architektom Peiem z New Yorku.

Architektúra

Stavba postavená kompletne zo sklenených prvkov, dosahuje výšky 20,6 metrov a jej štvorcová podstava má dĺžku 35 metrov. Skladá sa z 603 kosoštvorcových a 70 trojuholníkových častí.
Pyramída a podzemné námestie pod ňou boli vytvorené z dôvodu viacerých problémov, ktorými trpel pôvodný hlavný vchod, ktorý už ďalej nezvládal enormné množstvo každodenných návštevníkov. Pyramída sa nachádza v centrálnom priestore átria, ktoré je tvorené štyrmi loďami samotného múzea. Kontrahujúca moderná architektúra a jej centrálne umiestnenie zdôrazňujú jej dôležitosť a nadradenosť ,ktorá je potrebná pre čitateľnosť hlavného vstupu. Tvar pyramídy taktiež nie je z hľadiska kompozície náhodný, jej hrany smerujú ako uhlopriečky do rohov átria a vrchol symbolizuje presný stred. Teraz návštevníci zostúpia pyramídou do priestranného námestia, ktoré teraz prepája všetky lode Louru, a potom znovu vystúpia do hlavných budov. Niekoľko ďalších múzeí odkopírovalo tento koncept, medzi inými napríklad Múzeum vedy a priemyslu v Chicagu.
Nie je veľmi známe, že baroková pyramída bola navrhnutá k oslavám storočného výročia francúzskej revolúcie. Ale je možné, že architekt Pei o týchto návrhoch vedel a zámerne pyramídu vybral k oslavám dvestoročného výročia.
Vlastná pyramída je najväčšia z niekoľkých sklenených pyramíd, ktoré boli vybudované v blízkosti múzea. Známa je tiež dolu otočená “Opačná pyramída”, ktorá slúži ako svetlík v podzemnom obchodnom dome pred múzeom. Behom navrhovania bola vznesená požiadavka, aby vršok pyramídy zakončoval hrot, ktorý by tak uľahčoval umývanie okien. Táto požiadavka bola zamietnutá I. M. Peiem.

Kritika

Stavba pyramídy bola značne kontroverzná, pretože veľa ľudí sa domnievalo (a stále domnieva), že jej futuristický vzhľad nemá čo robiť medzi klasickou architektúrou budov Louvru. Niektorí kritici hovoria o Faraónskom komplexe prezidenta Mitteranda. Druhí naopak oceňujú kontrapozíciu architektonických štýlov ako úspešné zlúčenie nového a starého, klasického a ultramoderného. Laická verejnosť nevníma, ani nemá možnosť vnímať kvality tejto stavby. Mierka nepresahuje historickú budovu, takže z ulice vôbec nedochádza k narušeniu celistvosti architektúry. Z vnútorného pohľadu si práve vďaka kvalite architektúry a funkcie určenia hlavného vstupu, môže tento kontrast dovoliť, dokonca si ho priam aj vyžaduje.

Zaujímavosti

Často sa tvrdí, že počet sklenených tabuliek v pyramíde sa presne rovná číslu 666, čo je takzvané “diabolské” číslo. Priaznivci konšpiračných teórií v tom videli hlbší, zlovestný význam. Napríklad Dominique Stezepfandt's vo svojej knihe François Mitterrand, Grand Architecte de l'Univers tvrdí, že pyramída je venovaná sile popisované ako Príšera z “Knihy odhalení”. Celá štruktúra pyramídy je postavená na čísle 6. Príbeh 666 sklíčok začal v 80. rokoch, kedy oficiálna brožúra vydaná počas výstavby skutočne citovala toto číslo (dokonca dvakrát, aj keď hneď na začiatku tejto brožúry je uvedený počet 672). Číslo 666 sa potom objavilo v množstve denníkoch. Múzeum potom oznámilo, že po dokončení má pyramída 673 tabuliek (603 kosoštvorcov a 70 trojuholníkov). Ešte vyššie číslo (689) potom uvádzal David Shugarts. Rôzne ďalšie šetrenia priniesli i rôzne ďalšie počty, ktoré ale vždy spoľahlivo prekročili 666. Mýtus bol znovu oživený Danem Brownen v roku 2003 ako súčasť bestselleru Da Vinciho kód. Hlavní hrdina v nej uvádza, že “pyramída bola na výslovné prezidentovo pranie zostavené presne zo 666 tabuliek. Čo bol značne bizarná požiadavka a dal vzniknúť rade konšpiračných blufov, ktoré vidia v čísle 666 zosobnenie Satana. Ďalej David Shugarts uvádza, že tlačová hovorkyňa architekta Peie trvá na tom, že francúzsky prezident nikdy nevyslovil žiadne špecifické prianie ohľadne počtu tabuliek. Keď si všimla, ako obľúbené je téma 666 sklíčok vo francúzskych denníkoch v 80. rokov, situáciu ďalej komentovala “Celému príbehu o 666 častiach môžete veriť iba, pokiaľ vychádzate z mylných starých údajov a neoveríte si všetko v rýchlosti na faktoch.”