Minimal art

Skulptúra Donalda Judda

Minimal art alebo minimalizmus je abstraktné umenie, ktoré sa snaží sa o návrat formy k prvotným štruktúram, a ktoré používa lapidárne geometrické tvary, prvky všedného života, len základné tóny, zvuky a podobne. Ako smer prevládal najmä v anglosaských krajinách v 60. a 70. rokoch 20. storočia.

Charakteristika

Samotný minimal art stojí v rozmedzí niečoho, čo môžeme vyjadriť slovom experiment. Ide o smer, ktorým autori nasledujú svoje pocity v rôznych formách umenia. Patrí do skupiny experimentálnych umeleckých smerov a je jedným z najobľúbenejších a tým najmasovejších v tejto skupine. Snaží sa na veci pozerať formou akejsi štruktúry rôznych minimalistických tvarov, ktoré spolu tvoria sledovaný objekt. Práve slová s prefixom “mini” a obsahovou náplňou malý, maličký sú tie najpodstatnejšie v jeho charakteristike.

Hudba

V hudbe sa začína objavovať už v 60. rokoch minulého storočia a od jeho začiatkov sa pohybuje v underground sfére. Minimalistický sa na hudbu ako prvý začínajú pozerať hlavne na americkom kontinente v Spojených štátoch. Hudobníci, ktorí sa začleňujú do minimalu pracujú so všetkým v malom, obmedzenom počte. Využívajú len zopár nástrojov, malý počet nôt, nepoužívajú texty, ktoré by niečo hovorili, len tak pár slov, slovo alebo aj útržky z neho. Pracujú s kratučkými zvukovými úsekmi ktoré spájajú v jeden celok. Pri predošlých vetách si už určite každý z nás uvedomuje, že presne tak isto je to aj v našej milovanej elektronike, a nie len hudbe stojacej mimo nej, v ktorej pôvodne vzniká.

V elektronike sa minimal rozvíja začiatkom 90. rokov a je silno ovplyvnený dvomi základnými štýlmi – technom a houseom. Mnoho ľudí hovorí o minimal techne a minimal house, zvaný aj ako microhouse. Podstata je u oboch stále tá istá. Stále ide o kúsočky opakujúcich sa zvukoch spojených do loopov jedného, či dvoch barov. Nástroje sa zapájajú, respektíve odchádzajú po ôsmych baroch. V minimale často dominuje množstvo efektov a to najme echo a reverb. Jednotlivé kúsočky zvukov sa neustále opakujú a tak pôsobia hypnoticky. Doplnené o pravidelnú basu by mali byť charakteristické monotónnosťou stále však s dávkou experimentu.

V súčasnosti sa tento štýl dostáva veľmi do popredia a je obľúbený stále a stále väčšiemu publiku. Zvyknú ho spoločne s niekoľkými ďalšími štýlmi označovať aj ako inteligentná elektronika. Aby sme to objasnili, na minimal treba aj poslucháča, ktorého neznervózňuje a neodrádza experimentálna elektronika. Jeho charakter je totiž dosť ťažký

Architektúra

Minimalizmus sa začína v architektúre objavovať koncom 20. storočia ako reakcia na zložitosť a náročnosť dekonštruktivizmu a tvarový pluralizmus postmodernizmu. Autori sa prikláňajú k jednoduchým prvkom, tvarom a farbám, minimalizujú hmotu a prevádzky, tak aby eliminovali rozličné, pre minimalizmus rušivé, ozdobné prvky.

Charakteristika

Minimalizmus v architektúre teda nemusíme chápať vždy ako rozmerovú veličinu,ale skôr ako celkovú filozofiu návrhu. Táto filozofia vychádza z princípov, ktoré na prelome 19. a 20. storočia pomenoval Hebret Spencer ako „minimax“, čo znamenalo dosahovať maximálne účinky minimálnymi prostriedkami. V prípade rozmerov sa minimalizmus prejavil najmä pri návrhu bytov, ktoré na minimálnej ploche poskytovali maximálnu obývateľnosť. Výrazové prostriedky minimalizmu spočívajú v použití jednoduchých materiálov, farieb a už spomínaného jednoduchého tvaru. Používajú sa základné farby, neopracované materiály a základné geometrické útvary. Minimalistická tvorba sa uplatnila prevažne pri návrhoch interiérov.

Predstavitelia

K významným predstaviteľom minimalizmu patria:

• Tadao Ando - Azuma House, Osaka 1975
• Herzog a De Meuron - dom v Tavole, Taliansko, 1988
• Alberto Campo Baeza - De Blas House, Madrid 2000
• Claudio Silvestrin - Neuemdorf House, Mallorca 1989

Zdroje pre časť Architektúra

• Špaček, R., Zervan, M.: Minimalizmus ako aktuálny problém. In: Eurostav
• Haas, F.: Architektura 20. století, Státní pedagogické nakladatelství Praha, 1978
• Něco, nebo nic (minimalizmus v architektuře), Diskusia z Královskej akadémie umenia v Londýne 8. Decembra 1998