Turbínová hala továrne AEG: Rozdiel medzi revíziami
vytvorenie nového článku |
|||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
[[Interiér]] ,presvetlený veľkými oknami,je rýdzo funkčný. |
[[Interiér]] ,presvetlený veľkými oknami,je rýdzo funkčný. |
||
Továreň na výrobu turbín je skvelým pokusom zjednotiť klasickú kultúru a históriu s novou realitou priemyselného obchodu a výroby.Reprezentuje uvedomelé zhmotnenie priemyslu.Vzdialená priamočiaremu návrhu z ocele a skla (typická hala [[19.storočie|19.storočia]]) je umeleckým dielom oceňujúcim robotníkovu manuálnu prácu. |
Továreň na výrobu turbín je skvelým pokusom zjednotiť klasickú kultúru a históriu s novou realitou priemyselného obchodu a výroby.Reprezentuje uvedomelé zhmotnenie priemyslu.Vzdialená priamočiaremu návrhu z ocele a skla (typická hala [[19.storočie|19.storočia]]) je umeleckým dielom oceňujúcim robotníkovu manuálnu prácu. |
||
==Použitá literatúra== |
== Použitá literatúra == |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ |
Verzia z 18:23, 16. december 2007
Montážna hala továrne A.E.G. (Allgemeine Elektrizitäts Gesellschaft) na výrobu turbín v Berlíne bola prvou typovo modernou továrňou,navyše výtvarne úplne doriešenou.
Pôvod vzniku továrne
Postavili ju v rokoch 1908-1909 podľa návrhu nemeckého architekta Petra Behrensa (1868-1940),ktorý od roku 1907 vykonával funkciu umeleckého poradcu vo Všeobecnej elektrickej spoločnosti (A.E.G.). Jeho prínos sa týkal aj návrhov priemyselných budov podniku.V spolupráci s inžinierom Karlom Bernhardom bol v roku 1908 poverený úlohou navrhnúť priestor pre montáž turbín,ktorý by dovoľoval dvíhať a premiestňovať obrovské súčiastky v rôznych etapách výroby a zaistil by prístup železničným vagónom .Ďalšou požiadavkou bolo maximálne využitie prirodzeného osvetlenia. Výsledkom bol 127 m dlhý a 25 m široký obdĺžnikový hranol ležiaci strategicky na južnom rohu továrenského komplexu pozdĺž ulíc Huttenstrasse a Berlichingenstrasse .Pôsobivá čelná fasáda bola výkladom prosperujúceho nemeckého koncernu.
Architektonické riešenie
Stavba je zastrešená jediným oblúkom,tvoreným priehľadnou oblúkovou klenbou s mnohouholníkovým profilom.Konštrukcia zo železa a skla je na rohoch ukončená masívnymi naklonenými stenami,ktorých povrchy,pripomínajúce rustikované kamenné murivo,akoby popierali ich schopnosť niesť zaťaženie. Exteriér vypovedá o významnej úlohe spoločnosti A.E.G.v Nemecku .Architekt použil výrazové prostriedky a monumentalitu starovekého Grécka .Budova,označovaná ako „moderný Parthenon“, odkazuje na klasické chrámy.Štítové priečelie je lemované dvoma nahor sa zužujúcimi pylónmi,s tympanónom polygonálneho tvaru,ktorý je umiestnený nad veľkou presklenou plochou a je doňho vytesaný symbol podniku. Nosný systém trojkĺbových oblúkov s tiahlami má výšku 25,60 m.Bočné steny sú rozčlenené pravidelným rytmom smerom dole sa zužujúcich železných výstuh.Sú tvorené kontinuálnou sklenenou plochou,ktorá je rozdelená do oddielov a ktorá spočíva na železobetónovom základe.Piliere sú podoprené prišrubovanými oceľovými spojmi. Chrámový vzhľad tejto haly je však len chytro realizovanou ilúziou.Mohutne pôsobiace prvky fasády pozostávajú z ľahkého betónového obalu ,ktorý je zachytený na oceľovej mrežovine.Sú zakončením priestoru,ale nemajú nosnú funkciu.Úzke železné pásy v špárach rohových pylónov a jemné kovové rámovanie tympanónu prezrádzajú umelecký zámer použitých prostriedkov. Interiér ,presvetlený veľkými oknami,je rýdzo funkčný. Továreň na výrobu turbín je skvelým pokusom zjednotiť klasickú kultúru a históriu s novou realitou priemyselného obchodu a výroby.Reprezentuje uvedomelé zhmotnenie priemyslu.Vzdialená priamočiaremu návrhu z ocele a skla (typická hala 19.storočia) je umeleckým dielom oceňujúcim robotníkovu manuálnu prácu.
Použitá literatúra
- Glancey,J.:Moderní architektura.Praha,Albatros 2004,s.34
- Goessel,P.,Leuthäuserová,G.:Architektura 20.století.Taschen 2003,s.92
- Prinaová,F.:1000 let architektury.Slovart 2006,s.304
- Senott,S.R.:Encyklopedia of 20th century architecture.Volume 1.Dearborn2004,s.17-18