Ruina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 21:07, 18. december 2007

Ruina alebo zrúcanina je pozostatok architektúry alebo poškodená, rozpadajúca sa architektúra.

Počas rôznych období v dejinách sa názor na pozostatky architektúry menil. V staroveku boli pokladané za zdroj opracovaného stavebného materiálu, niekedy sa prenášali na iné nové stavby. V období renesancie začali ľudia v ruinách vidieť krásu. Oceňovali sa antické ruiny, kedže antika bola vzorom kultúrnej činnosti. V 16. storočí sa s obľubou zakladali záhrady na mieste antických ruin. Tu sa stretávame už aj s umelou ruinou. Umelá ruina je vybudovaná ruina podľa vzoru originálnych ruin. 18. storočie sa nieslo v znovuoživení gotiky. Tu sa objavil skutočný kult zrúcanín. Podľa Williama Shenstonea (*1714 - †1763) ruiny a rozpadnuté budovy čerpajú svoju upokojujúcu silu z nepravidelnosti svojho povrchu, ktorou je pestrosť. Shestone opäť začlenil do parkov aj pravé zrúcaniny.

V 19. storočí prichádza na scénu pamiatková starostlivosť. Vďaka nej sa mnohé stredoveké stavby nestali ruinami. Celé 19. storočie stáli proti sebe zástancovia purizmu a kult ruin. Vyústil do novobytnej hodnoty veku či starobylosti pamiatky. Táto hodnota odsudzuje každú reštauračnú i konzervačnú činnosť, pripúšťa zásah ľudskej ruky iba ak ide o nebezpočenstvo predčasného zničenia prírodnými silami a neprimerane rýchleho rozkladu organizmu pamiatky. Okrem toho stále pokračovala výstavba ruin ako rekvizít anglického parku. Príchod 2.sv. vojny zanechal po seba množstvo ruin, ktoré však nemali estetickú hodnotu, preto sa mnohé rekonštruovali do pôvodného stavu.

Použitá literatúra

LADISLAV DUDÁK A kol, ENCYKLOPEDIE SVĚTOVÉ ARCHITEKTÚRY I. A-R , BASET, 2002.

Externé odkazy

[1]

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 '''Ruina''' alebo '''zrúcanina''' je pozostatok [[architektúra|architektúry]] alebo poškodená, rozpadajúca sa architektúra.
-Počas rôznych [[obdobie|období]] v [[dejiny|dejinách]] sa názor na pozostatky architektúry menil. V [[starovek|staroveku]] boli pokladané za zdroj opracovaného [[stavebný materiál|stavebného materiálu]], niekedy sa prenášali na iné nové stavby.  období [[renesancia|renesanicie]] začali ľudia v ruinách vidieť krásu. Oceňovali sa [[antický|antické]] ruiny, kedže [[antika]] bola vzorom kultúrnej činnosti. V [[16.storočie|16. storočí]] sa s obľubou zakladali záhrady na mieste antických ruin. Tu sa stretávame už aj s umelou ruinou. Umelá ruina je vududovaná ruina podľa vzoru originálnych ruin.
+Počas rôznych [[obdobie|období]] v [[dejiny|dejinách]] sa názor na pozostatky architektúry menil. V [[starovek]]u boli pokladané za zdroj opracovaného [[stavebný materiál|stavebného materiálu]], niekedy sa prenášali na iné nové stavby. V období [[renesancia|renesancie]] začali ľudia v ruinách vidieť krásu. Oceňovali sa [[antika|antické]] ruiny, kedže antika bola vzorom kultúrnej činnosti. V [[16.storočie|16. storočí]] sa s obľubou zakladali záhrady na mieste antických ruin. Tu sa stretávame už aj s umelou ruinou. Umelá ruina je vybudovaná ruina podľa vzoru originálnych ruin.
-[[18. storočie]] sa nieslo v znovuoživení [[gotika|gotiky]]. Tu sa objavil skutočný [[kult]] zrúcanín. Podľa [[William Shestone|Williama Shenstonea]] (*[[1714]] - †[[1763]]) ruiny a rozpadnuté budovy čerpajú svoju upokojujúcu silu z nepravidelnosti svojho povrchu, ktorou je pestrosť.
+[[18. storočie]] sa nieslo v znovuoživení [[gotika|gotiky]]. Tu sa objavil skutočný [[kult]] zrúcanín. Podľa [[William Shestone|Williama Shenstonea]] (*[[1714]] - †[[1763]]) ruiny a rozpadnuté budovy čerpajú svoju upokojujúcu silu z nepravidelnosti svojho povrchu, ktorou je pestrosť. Shestone opäť začlenil do parkov aj pravé zrúcaniny.
-Shestone opäť začlenil do parkov aj pravé zrúcaniny. V [[19.storočie|19. storočí]] prichádza na scénu [[pamiatková starostlivosť]]. Vďaka nej sa mnohé [[stredoveký|stredoveké]] stavby nestali ruinami. Celé 19. storočie stáli proti sebe zástancovia [[purizmus|purizmu]] a kult ruin. Vyústil do novobytnej hodnoty veku či starobylosti pamiatky. Táto hodnota odsudzuje každú [[reštaurácia|reštauračnú]] i [[konzervácia|konzervačnú]] činnosť, pripúšťa zásah ľudskej ruky iba ak ide o nebezpočenstvo predčasného zničenia prírodnými silami a neprimerane rýchleho rozkladu organizmu [[pamiatka|pamiatky]]. Okrem toho stále pokračovala výstavba ruin ako [[rekvizita|rekvizít]] [[anglický park|anglického parku]].
+V [[19.storočie|19. storočí]] prichádza na scénu [[pamiatková starostlivosť]]. Vďaka nej sa mnohé [[stredoveký|stredoveké]] stavby nestali ruinami. Celé 19. storočie stáli proti sebe zástancovia [[purizmus|purizmu]] a kult ruin. Vyústil do novobytnej hodnoty veku či starobylosti pamiatky. Táto hodnota odsudzuje každú [[reštaurácia|reštauračnú]] i [[konzervácia|konzervačnú]] činnosť, pripúšťa zásah ľudskej ruky iba ak ide o nebezpočenstvo predčasného zničenia prírodnými silami a neprimerane rýchleho rozkladu organizmu [[pamiatka|pamiatky]]. Okrem toho stále pokračovala výstavba ruin ako [[rekvizita|rekvizít]] [[anglický park|anglického parku]]. Príchod [[2.sv. vojna|2.sv. vojny]] zanechal po seba množstvo ruin, ktoré však nemali [[estetický|estetickú]] hodnotu, preto sa mnohé rekonštruovali do pôvodného stavu.
-Príchod [[2.sv. vojna|2.sv. vojny]] zanechal po seba množstvo ruin, ktoré však nemali [[estetický|estetickú]] hodnotu, preto sa mnohé rekonštruovali do pôvodného stavu.
 == Použitá literatúra ==
 * LADISLAV DUDÁK A kol, E''NCYKLOPEDIE SVĚTOVÉ ARCHITEKTÚRY I. A-R'' , BASET, 2002.