Centuriálny snem: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Dodoni (diskusia | príspevky)
Centuriálny snem
 
doplnenie článku
Riadok 1: Riadok 1:
'''Centuriálny snem''' ([[latinčina|po latinsky]] '''comitia centuriata''') - Ľudové zhromaždenie v [[Staroveký Rím|antickom Ríme]], v ktorom sa ľudia schádzali vojensky organizovaní do stotín podľa majetku (''centuriae''). Týchto stotín bolo 193, z toho 98 stotín tvorili jazdci a 1. (majetková) trieda, 95 – ostatní.
'''Centuriálny snem''' ([[latinčina|po latinsky]] '''comitia centuriata''', slovensky stotinový snem). Ľudové zhromaždenie v [[Staroveký Rím|antickom Ríme]], v ktorom sa ľudia schádzali vojensky organizovaní do stotín podľa veľkosti majetku (''centuriae''). Jeho zriadenie sa pripisuje šiestemu rímskemu kráľovi [[Servius Tullius|Serviovi Tulliovi]] v polovici 6. storočia pred Kr., jeho obdobou bolo zavedenie majetkového cenzu aténskym politikom [[Solón]]om v roku 594/593 pred Kr. Týchto stotín bolo 193, z toho 98 stotín tvorili jazdci (''equites'') a 1. (majetková) trieda, 95 – ostatní občania. Pretože majetní občania mali nadpolovičnú väčšinu hlasov, zabezpečili si politickú moc a rozhodovanie v štáte.


Týmto spôsobom sa volili hlavne vyšší úradníci – [[Konzul (staroveký Rím)|konzul]], [[prétor]] a [[cenzor]]. V [[súdnictvo|súdnictve]] pôsobilo toto zhromaždenie ako odvolací súd. Neskôr sa jeho význam znížil, lebo niektoré právomoci prešli na štátnu správu a.p.
Na stotinovom sneme sa volili najvyšší rímski úradníci – [[Konzul (staroveký Rím)|konzul]], [[prétor]] a [[cenzor]], prijímali sa zákony, rozhodovola sa o mieri a o vojne. V [[súdnictvo|súdnictve]] pôsobilo toto zhromaždenie ako odvolací súd pre rímskych občanov, ktorí mali právo odvolať sa proti rozhodnutiu úradníka najmä pri hrdelných trestoch (''ius provocationis'').

Význam stotinového snemu trval prakticky počas celého obdobia rímskej republiky (509 pred Kr. - 1. stor. pred Kr., jeho význam čiastočne zatlačili rozhodnutia plebejského snemu (''contio plebis'').


[[Kategória:Staroveký Rím]]
[[Kategória:Staroveký Rím]]

Verzia z 12:28, 21. december 2007

Centuriálny snem (po latinsky comitia centuriata, slovensky stotinový snem). Ľudové zhromaždenie v antickom Ríme, v ktorom sa ľudia schádzali vojensky organizovaní do stotín podľa veľkosti majetku (centuriae). Jeho zriadenie sa pripisuje šiestemu rímskemu kráľovi Serviovi Tulliovi v polovici 6. storočia pred Kr., jeho obdobou bolo zavedenie majetkového cenzu aténskym politikom Solónom v roku 594/593 pred Kr. Týchto stotín bolo 193, z toho 98 stotín tvorili jazdci (equites) a 1. (majetková) trieda, 95 – ostatní občania. Pretože majetní občania mali nadpolovičnú väčšinu hlasov, zabezpečili si politickú moc a rozhodovanie v štáte.

Na stotinovom sneme sa volili najvyšší rímski úradníci – konzul, prétor a cenzor, prijímali sa zákony, rozhodovola sa o mieri a o vojne. V súdnictve pôsobilo toto zhromaždenie ako odvolací súd pre rímskych občanov, ktorí mali právo odvolať sa proti rozhodnutiu úradníka najmä pri hrdelných trestoch (ius provocationis).

Význam stotinového snemu trval prakticky počas celého obdobia rímskej republiky (509 pred Kr. - 1. stor. pred Kr., jeho význam čiastočne zatlačili rozhodnutia plebejského snemu (contio plebis).