Ejnar Hertzsprung: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
SieBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: eo:Ejnar Hertzsprung
Riadok 49: Riadok 49:
[[el:Έιναρ Χέρτζσπρουνγκ]]
[[el:Έιναρ Χέρτζσπρουνγκ]]
[[en:Ejnar Hertzsprung]]
[[en:Ejnar Hertzsprung]]
[[eo:Ejnar Hertzsprung]]
[[es:Ejnar Hertzsprung]]
[[es:Ejnar Hertzsprung]]
[[fr:Ejnar Hertzsprung]]
[[fr:Ejnar Hertzsprung]]

Verzia z 14:05, 16. január 2008

Objavených planétok: 2
1627 Ivar 25. september 1929
1702 Kalahari 7. júl 1924

Ejnar Hertzsprung (* 8. október 1873, Kodaň, Dánsko – † 21. október 1967, Roskilde, Dánsko) bol dánsky astronóm, chemik, člen dánskej a holandskej akadémie vied, riaditeľ observatória v Leidene. Spolu s Henrym Russellom vynašli Hertzsprung-Russellov diagram (1911).

Hoci vyštudoval ako chemický inžinier, Hertzsprung spravil kariéru ako astronóm špecializujúci sa na fotografické pozorovania hviezd. V roku 1905 objavil obrie aj trpaslíčie hviezdy. V roku 1913 vypočítal vzdialenosť k Malému Magellanovmu mraku pomocou cefeíd, ktorá sa používa dodnes na meranie galaktických a medzigalaktických vzdialeností.

Pracujúc nezávisle, obaja, Hertzprung aj Russell, objavili graf, v ktorom je svietivosť hviezd zobrazená v závislosti na ich povrchovej teplote. Počas návštevy Spojených štátov v roku 1910, Schwarzchildt, Hertzprungov priateľ a kolega, spoznal Russella, ktorý vo svojich výskumoch došiel k rovnakým záverom. Práca Hertzsprunga a Russella bola prvýkrat vydaná v grafickej forme v roku 1911 ako Hertzsprung-Russellov diagram. Dnes je diagram základnou časťou pozorovateľných dôkazov, ktorú musí teória vývoja hviezd vysvetliť.

Hertzsprungov katalóg hviezdnych farieb a svetelností z roku 1922 odhalil neprítomnosť jasných hviezd stredných farieb medzi postupnosťou obrov a hlavnou postupnosťou v H-R diagrame, dnes nazývanú Hertzprungova medzera.

Objavil dve planétky, jedna z nich patrí do skupiny Amor - 1627 Ivar.

Uznania

Ceny

Pomenované po ňom

Externé odkazy

Nekrológy