Bukovské vrchy

Bukovské vrchy sú krajinný celok Polonín, pohorie rozprestierajúce sa na severovýchode Slovenska na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Veľkú časť Bukovských vrchov tvorí Národný park Poloniny.

Umiestnenie v Karpatoch

Bukovské vrchy sú na západe obraničené Laboreckou vrchovinou, na juhu Beskydským predhorím, na východe štátnou hranicou s Ukrajinou a na severe štátnou hranicou s Poľskom.

Geológia

Územie Bukovských vrchov je budované vonkajším flyšom, ktorý tu nadobúda mohutný pieskovcový vývoj. Odolné pieskovcové vrstvy tvoria horské chrbty, v menej odolných pieskovcovo - ílovcových vrstvách vznikli depresie ako napr. Runinská kotlina, Uličská kotlina a Sedlická kotlina.

Pohraničný chrbát od Ruského sedla vytvára mohutnú hradbu, ktorej nadmorské výšky sa pohybujú nad 1000 metrov nad morom. Z hlavného hrebeňa vybiehajú rázsochy, ktoré sú oddelené brázdami. V ílovcovo - pieskovcových súvrstviach sú časté zosuvy. Pohorie sa delí na dve sústavy - Bukovce na severe a Nastaz na juhu.

Vodstvo

Východné svahy Bukovských vrchov odvodňujú riečky Ulička a Ublianka, ktoré ústia do Uhu na Ukrajine. Južné svahy odvodňuje Cirocha, ktorá pri Humennom ústí do Laborca.

Vrcholy Bukovských vrchov

Trojhraničný (SK-PL-UA) stĺp na vrchu Kremenec

Najvyšším vrcholom Bukovských vrchov je Kremenec (1208 m).

Flóra a fauna

Flóra

Podnebie územia je pomerne teplé a vlhké. Bukovské vrchy sú súvisle porastené zachovalými čistými bučinami, ktoré vo vyšších polohách a na severných expozíciách striedajú jedľovo - bukové porasty s pralesným charakterom. Práve v Bukovských vrchoch je najväčší počet pralesov na Slovensku. K najvýznamnejším aj z medzinárodného pohľadu patrí prales Stužica, ktorý sa rozprestiera v hlbokej doline okolo Stužickej rieky na rozhraní Slovenska, Poľska a Ukrajiny, ďalej pralesy Havešová nad obcou Kalná Roztoka a Rožok. Južné úpätie hôr lemujú dubovo - bukové porasty. Pre Poloniny sú typické horské lúky - poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch. Rastú tu aj viaceré endemity. Medzi najvzácnejšie patria iskerník karpatský, hadomor ružový, klinček bradatý, fialka dácka, mliečnik Sojákov. Celkovo bolo zaznamenaných 1010 druhov vyšších rastlín, 342 druhov machorastov, 210 druhov lišajníkov a 1207 druhov húb.

Fauna

Zubor európsky

V Bukovských vrchoch bolo zistených 4488 druhov bezstavovcov, 293 druhov stavovcov, z toho 19 rýb, 13 obojživelníkov, 8 plazov, 198 vtákov a 55 cicavcov, napríklad medveď hnedý, rys ostrovid a vlk obyčajný. V Bukovských vrchoch prebehol úspešný návrat najväčšieho cicavca Európy - zubra európskeho - do voľnej prírody. Z Poľska sem občas preniká los.

Ľudia

Oblasť Bukovských vrchov patrí medzi najneskôr a najmenej osídlené oblasti Slovenska. Veľkú časť obyvateľstva Bukovských vrchov tvoria príslušníci Rusínskej menšiny - Rusíni (Rusnáci). Prevažnú časť v tomto regióne predstavujú Rusíni východnejšej rečovej orientácie - Pujďaki, kým v Laboreckej vrchovine dominujú skôr Pijďaki.

Najdominantnejšími náboženstavami v regióne sú gréckatolícke a pravoslávne.

Turistika a zaujímavosti

Oblasť Bubovských vrchov je ideálna pre vyznavačov aktívneho alternatívneho trávenia voľného času. Sú tu výborné terény na turistiku - predovšetkým hlavný hrebeň, cykloturistiku či na hubárčenie.

Súčasťou územia sú fascinujúce drevené kostolíky. Predovšetkým tie v Topoli (vznik v roku 1650), Uličskom Krivom (1718), Ruskom Potoku (1740), Kalnej Roztoke (1839) a Jalovej (1792) patria medzi unikáty nielen exteriérom, ale aj interiérom, ktorý je zdobeným ikonami a ikonostasmi.

V osemdesiatych rokoch 20. storčia bola postavená vodná nádrž Starina, ktorá slúži ako zásobáreň pitnej vody. Kvôli stavbe bolo zlikvidovaných 7 obcí a ich obyvatelia boli vysťahovaní.

28. júna 2007 bolo na konferencii Výboru Svetového dedičstva UNESCO na zasadnutí v novozélandskom Christchurchu rozhodnuté o zápise pralesa Stužica spolu s pralesmi Havešová a Rožok v Poloninách a Kyjovského pralesa v pohorí Vihorlat do Svetového zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Časti Bukovských vrchov sa tak zaradili do spoločnosti takých významných prírodných pamiatok ako Yelowstonský park a Grand Canyon v USA, Sagarmatha v Himalájach či Kilimandžáro v Afrike.

Strediskom a východiskom do okolia je okresné mesto Snina.