Okultizmus

Okultizmus je sústava náuk a praktík, založených na viere v skryté sily pôsobiace v prírode a vo svete vôbec; s touto sústavou súvisia aj snahy o ovládnutie skrytých síl v prospech človeka.

Hlavným zdrojom okultizmu boli tzv. tajné náuky a praktiky východných náboženstiev, avšak okultizmus sa sústavnejšie dotvoril v novšej dejinnej dobe a rozvinul sa pritom do rôznych smerov, prípadne siekt.

Do sféry okultizmu spadajú jednak tzv. náuky vonkajšie (exoterické), ktoré sú aj s príslušnými praktikami určené širšej verejnosti; jadrom okultizmu sú však náuky vnútorné (ezoterické) aj s ich praktikami, ktoré pestujú len zvláštni zasvätenci - a to jednotlivci i príslušníci okultných siekt.

S okultizmom sa sprvu spájali niektoré zvláštne duševné javy, ktoré sa neskôr stali predmetom skúmania v parapsychológii, v súčasnej dobe v psychotronike (ide napr. o javy autohypnotické a hypnotické, o prejavy sugescie a autosugescie atď.).

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Slovo okultizmus etymologicky pochádza z latinského slova „occultus“, čo znamená tajomný, skrytý. 1 Okultné náuky vychádzajú z toho, že okrem známych fyzikálnych zákonitostí a síl v tomto svete, existujú a pôsobia akési iné, neznáme sily a energie, ktoré dokážu pôsobiť aj na duchovnej úrovni. Tieto sily môžu vnímať a správne vysvetľovať iba osobitne „obdarení“ ľudia, ktorých nazývajú „médiá“. Okultizmus teda znamená tajomnú vedu alebo istú formu mágie. 2 V úzkom zmysle slova okultizmus zahŕňa oblasť mimoprirodzených javov spôsobených neznámymi silami, na rozdiel od špiritizmu, ktorý tie isté javy vysvetľuje ako úkazy a zásahy duchov. Pri širšom chápaní sa pod okultizmom myslí celá oblasť psychotroniky, astrológie, mágie, veštenia, jasnovidectva a špiritizmu.

Nie je tomu ešte veľmi dávno, keď sa ako „okultné“ označovali tajomné, dosiaľ vedecky nedostatočne preskúmané javy a skutočnosti. Dnes, keď už existujú tisícky rozsiahlych štúdií a vedeckých výskumov v tejto oblasti, sa pod okultizmom chápe to, čo nejako súvisí s mágiou. V súčasnosti sa vo vedeckej literatúre prívlastok „okultné“ na označenie nepreskúmaných fyzikálnych či psychických javov už nepoužíva.

Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC, čl.2117) zachováva rozlíšenie medzi tým, čo spadá do okultizmu, v ktorom si chce človek podmaniť skryté mocnosti, a tým, čo spadá do špiritizmu a liečiteľstva, spojeným s vzývaním zlých duchov. Všetky spomínané praktiky sú vlastne rozličnými formami modloslužby, ako hovorí aj Katechizmus katolíckej cirkvi v článku 2113: „Modloslužbou je, keď si človek ctí a uctieva stvorenie namiesto Boha, či už ide o bôžikov, alebo zlých duchov (napr. satanizmus), o moc, rozkoš, rasu, predkov, štát, peniaze apod. „Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone“, hovorí Ježiš (Mt 6, 24)… Modloslužba odmieta jedinú zvrchovanosť Boha; je teda nezlučiteľná so spoločenstvom s Bohom (por. Gal 5, 20; Ef 5, 5).“