Svetonázor

Svetonázor

svetonázor nem. Weltanschauung je významový útvar, ktorého pojem sa objavuje v rámci nemeckej klasickej filozofie najprv ako gnozeologická kategória napr. u Kanta v práci Kritika súdnosti, kde znamená nazeranie zmyslového sveta. Pojem svetonázoru i jeho popularita v priebehu dejín značne kolíšu; invariantom napriek tomu zostáva chápanie svetonázoru ako akéhosi obrazu sveta, prostredníctvom ktorého sa človek snaží riešíť záhady a zmysel svojho života, orientovať sa vo svete a pod. Podľa J. Michálka je svetonázor presvedčenie, ktoré určuje konanie. Svetonázor pozitivne a definitívne určuje súcna (hovorí čo sú) vrátane človeka, usporiadava skúsenosť celkom určitým smerom a tomu všetko podriaďuje. Tým zužuje a uzatvára ľudský život a odníma mu jeho nesamozrejmosť. Svetonázor konzervuje, uzatvára možnosti, je koncom, a to aj tam, kde ako liberálny svetový názor požaduje, aby každému bolo ponechané jeho mienenie , 14).