Biely Potok (Ružomberok): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Robzle (diskusia | príspevky)
d rk
Robzle (diskusia | príspevky)
d wl
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:Obrázok_054.jpg|thumb|right|Biely Potok zo Sidorova]]
[[Obrázok:Obrázok_054.jpg|thumb|right|Biely Potok zo Sidorova]]


'''Biely Potok''' je mestská časť [[Ružomberok|Ružomberka]] nachádzajúca sa na jeho južnom konci. Biely Potok sa rozkladá po oboch brehoch rieky [[Revúca]] v ústí Revúckej doliny, ktorá oddeľuje pohoria [[Veľká Fatra]] a [[Nízke Tatry]]. Obec je situovaná v línii sever - juh pozdĺž Revúcej, od ktorej reliéf prudko stúpa do okolitých hôr.
'''Biely Potok''' je mestská časť [[Ružomberok|Ružomberka]] nachádzajúca sa na jeho južnom konci. Biely Potok sa rozkladá po oboch brehoch rieky [[Revúca (rieka)|Revúca]] v ústí [[Revúcka dolina|Revúckej doliny]], ktorá oddeľuje pohoria [[Veľká Fatra]] a [[Nízke Tatry]]. Obec je situovaná v línii sever - juh pozdĺž Revúcej, od ktorej reliéf prudko stúpa do okolitých hôr.


== História ==
== História ==
Prvá zmienka o obci pochádza zo [[14. storočia]], kedy bol Biely Potok uznaný za jednu z ulíc Ružomberka na základe mestských výsad vydaných uhorským kráľom Karolom Robertom z Anjou. História obce a Ružomberka je takto dodnes naviazaná. Obyvatelia obce sa živili poľnohospodárstvom, chovom oviec a domácimi remeslami. O okolí obce bola zaznamenaná aj ťažba železnej rudy. Rozvoj obce zaznamenáva vzostup koncom [[19. storočia]], kedy bola neďaleko obce vybudovaná prvá továreň na spracovanie drevoviny. K Ružomberku bol pričlenený po roku [[1882]]. V roku [[1908]] bola v obci vybudovaná úzkorozchodná železnica spájajúca Ružomberok s kúpeľným mestom Korytnica. Počas obdobia [[SNP]] v okolí obce prebiehali intenzívne partizánske boje. Najinzenzívnejšie boli v okolí vrchu Ostrô, o ktorý sa intenzívne bojovalo, pretože slúžil ako dobrá výhľadňa na celé okolie. Po roku [[1945 nastáva v obci masívna výstavba.
Prvá zmienka o obci pochádza zo [[14. storočia]], kedy bol Biely Potok uznaný za jednu z ulíc Ružomberka na základe mestských výsad vydaných uhorským kráľom Karolom Robertom z Anjou. História obce a Ružomberka je takto dodnes naviazaná. Obyvatelia obce sa živili poľnohospodárstvom, chovom oviec a domácimi remeslami. O okolí obce bola zaznamenaná aj ťažba železnej rudy. Rozvoj obce zaznamenáva vzostup koncom [[19. storočia]], kedy bola neďaleko obce vybudovaná prvá továreň na spracovanie drevoviny. K Ružomberku bol pričlenený po roku [[1882]]. V roku [[1908]] bola v obci vybudovaná úzkorozchodná železnica spájajúca Ružomberok s kúpeľným mestom Korytnica. Počas obdobia [[SNP]] v okolí obce prebiehali intenzívne partizánske boje. Najintenzívnejšie boli v okolí vrchu [[Ostré (vrch v Nízkych Tatrách)|Ostrô]], o ktorý sa intenzívne bojovalo, pretože slúžil ako dobrá výhľadňa na celé okolie. Po roku [[1945 nastáva v obci masívna výstavba.


== Pamiatky ==
== Pamiatky ==

Verzia z 19:06, 24. február 2008

Biely Potok zo Sidorova

Biely Potok je mestská časť Ružomberka nachádzajúca sa na jeho južnom konci. Biely Potok sa rozkladá po oboch brehoch rieky Revúca v ústí Revúckej doliny, ktorá oddeľuje pohoria Veľká Fatra a Nízke Tatry. Obec je situovaná v línii sever - juh pozdĺž Revúcej, od ktorej reliéf prudko stúpa do okolitých hôr.

História

Prvá zmienka o obci pochádza zo 14. storočia, kedy bol Biely Potok uznaný za jednu z ulíc Ružomberka na základe mestských výsad vydaných uhorským kráľom Karolom Robertom z Anjou. História obce a Ružomberka je takto dodnes naviazaná. Obyvatelia obce sa živili poľnohospodárstvom, chovom oviec a domácimi remeslami. O okolí obce bola zaznamenaná aj ťažba železnej rudy. Rozvoj obce zaznamenáva vzostup koncom 19. storočia, kedy bola neďaleko obce vybudovaná prvá továreň na spracovanie drevoviny. K Ružomberku bol pričlenený po roku 1882. V roku 1908 bola v obci vybudovaná úzkorozchodná železnica spájajúca Ružomberok s kúpeľným mestom Korytnica. Počas obdobia SNP v okolí obce prebiehali intenzívne partizánske boje. Najintenzívnejšie boli v okolí vrchu Ostrô, o ktorý sa intenzívne bojovalo, pretože slúžil ako dobrá výhľadňa na celé okolie. Po roku [[1945 nastáva v obci masívna výstavba.

Pamiatky

V obci sa nachádza Kostol sv. Vendelína z roku 1901. Nájdeme tu aj pozostatky násypu Korytnickej železnice a niekoľko budov z prelomu 19. a 20. storočia.