Liptovská Sielnica: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Biotik (diskusia | príspevky)
Biotik (diskusia | príspevky)
Riadok 32: Riadok 32:
Zaplavenú dedinu pripomínajú: cintorín, Borový háj, budova mlyna a osada [[Brnice]], ako súčasť obce Liptovská Sielnica od roku 1925. V roku 1968 bola k obci Liptovská Sielnica pričlenená aj obec [[Liptovská Mara (obec)|Liptovská Mara]]. Obec bola celá zaplavená, zostala len veža kostola a rímskokatolícka fara.
Zaplavenú dedinu pripomínajú: cintorín, Borový háj, budova mlyna a osada [[Brnice]], ako súčasť obce Liptovská Sielnica od roku 1925. V roku 1968 bola k obci Liptovská Sielnica pričlenená aj obec [[Liptovská Mara (obec)|Liptovská Mara]]. Obec bola celá zaplavená, zostala len veža kostola a rímskokatolícka fara.


Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci Sielnica je z r. [[1256]]. V r. [[1463]] získala od kráľa Mateja Korvína výsady slobodného mestečka. Najstaršia zachovaná pečať je z r. [[1630]]. Jej symboly sa nachádzajú v súčasnom obecnom erbe. Obec bola známa výrobou plátna, sanitry a piva. Jarmoky sa v Sielnici konali 2x v roku "na Jakuba" a "na Okulu". V [[70. roky 19. storočia|sedemdesiatych rokoch 19. storočia]] bola v obci zriadená pošta. V roku [[1921]] vzniklo Podtatranské elektrické družstvo Potenciál. Liptovská Sielnica sa tak stála jednou z prvých elektrifikovaných obcí na Liptove. Elektráreň s turbínou umiestnili v budove urbárskeho mlyna. V r. [[1929]] založili Úverné družstvo "U Novákov". Kultúrnej práci sa venovali Spolok striezlivosti (1845), Čitateľský spolok (1871), Beseda (1919). Pri besede pracoval spevokol, divadelný, telocvičný odbor a odbor bábkového divadla. V čase Slovenského štátu zanikla, v jej činnosti pokračoval Miestny odbor Matice slovenskej a Združenie evanjelickej mládeže. V povojnovom období kultúrne dianie v obci zastrešovala Osvetová beseda. Od konca 19. storočia dodnes v obci pracuje Dobrovoľný hasičský zbor. V obci sa nachádza aj polícia a zdravotné stredisko so všeobecným a detským lekárom.
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci Sielnica je z r. [[1256]]. V r. [[1463]] získala od kráľa Mateja Korvína výsady slobodného mestečka. Najstaršia zachovaná pečať je z r. [[1630]]. Jej symboly sa nachádzajú v súčasnom obecnom erbe. Obec bola známa výrobou plátna, sanitry a piva. Jarmoky sa v Sielnici konali 2x v roku "na Jakuba" a "na Okulu". V [[70. roky 19. storočia|sedemdesiatych rokoch 19. storočia]] bola v obci zriadená pošta. V roku [[1921]] vzniklo Podtatranské elektrické družstvo Potenciál. Liptovská Sielnica sa tak stála jednou z prvých elektrifikovaných obcí na Liptove. Elektráreň s turbínou umiestnili v budove urbárskeho mlyna. V r. [[1929]] založili Úverné družstvo "U Novákov". Kultúrnej práci sa venovali Spolok striezlivosti (1845), Čitateľský spolok (1871), Beseda (1919). Pri besede pracoval spevokol, divadelný, telocvičný odbor a odbor bábkového divadla. V čase Slovenského štátu zanikla, v jej činnosti pokračoval Miestny odbor Matice slovenskej a Združenie evanjelickej mládeže. V povojnovom období kultúrne dianie v obci zastrešovala Osvetová beseda. Od konca 19. storočia dodnes v obci pracuje Dobrovoľný hasičský zbor.
==Obec dnes==
V obci sa nachádza aj polícia a zdravotné stredisko so všeobecným a detským lekárom.


== Významní rodáci ==
== Významní rodáci ==

Verzia z 18:36, 27. február 2008

Liptovská Sielnica
obec
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Rozloha 17,24 km² (1 724 ha) [1]
Obyvateľstvo 604 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 35,03 obyv./km²
Starosta Kvetoslava Borošková
PSČ 032 23
ŠÚJ 510653
EČV (do r. 2022) LM
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Liptovská Sielnica
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Liptovská Sielnica je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

História

Novovybudovaná obec vznikla po tom, ako bola priehradou Liptovská Mara zaplavená pôvodná Liptovská Sielnica. Slávnostné otvorenie novej Liptovskej Sielnice bolo 25. augusta 1974. Nová obec je postavená asi 2 km severne od pôvodnej Liptovskej Sielnice.

Zaplavenú dedinu pripomínajú: cintorín, Borový háj, budova mlyna a osada Brnice, ako súčasť obce Liptovská Sielnica od roku 1925. V roku 1968 bola k obci Liptovská Sielnica pričlenená aj obec Liptovská Mara. Obec bola celá zaplavená, zostala len veža kostola a rímskokatolícka fara.

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci Sielnica je z r. 1256. V r. 1463 získala od kráľa Mateja Korvína výsady slobodného mestečka. Najstaršia zachovaná pečať je z r. 1630. Jej symboly sa nachádzajú v súčasnom obecnom erbe. Obec bola známa výrobou plátna, sanitry a piva. Jarmoky sa v Sielnici konali 2x v roku "na Jakuba" a "na Okulu". V sedemdesiatych rokoch 19. storočia bola v obci zriadená pošta. V roku 1921 vzniklo Podtatranské elektrické družstvo Potenciál. Liptovská Sielnica sa tak stála jednou z prvých elektrifikovaných obcí na Liptove. Elektráreň s turbínou umiestnili v budove urbárskeho mlyna. V r. 1929 založili Úverné družstvo "U Novákov". Kultúrnej práci sa venovali Spolok striezlivosti (1845), Čitateľský spolok (1871), Beseda (1919). Pri besede pracoval spevokol, divadelný, telocvičný odbor a odbor bábkového divadla. V čase Slovenského štátu zanikla, v jej činnosti pokračoval Miestny odbor Matice slovenskej a Združenie evanjelickej mládeže. V povojnovom období kultúrne dianie v obci zastrešovala Osvetová beseda. Od konca 19. storočia dodnes v obci pracuje Dobrovoľný hasičský zbor.

Obec dnes

V obci sa nachádza aj polícia a zdravotné stredisko so všeobecným a detským lekárom.

Významní rodáci

Externé odkazy

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.