Letún: Rozdiel medzi revíziami
radikálne prepísané: správne je letúň (slovníky bude treba opraviť), systémy presunuté pod lietadlo |
d aerodynamická sila - opravený odkaz, + mierne doplnené |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:Ethnic.ba.b737.ndebele.arp.jpg|right|thumb|Boeing 737]] |
[[Obrázok:Ethnic.ba.b737.ndebele.arp.jpg|right|thumb|Boeing 737]] |
||
Letúň - v slovenskom leteckom jazyku bežne nepoužívaný pojem (na rozdiel od českého jazyka). Etymologicky ide o poslovenčený český ekvivalent "letoun", a nemá skoro nič spoločné so starším slovom "letún", ktoré sa vyskytuje v slovenských netechnických slovníkoch (viď [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=let%C3%BAn&s=exact&d=kssj4&d=psp&d=scs&d=peciar&d=hssjV&d=obce&d=priezviska&ie=utf-8&oe=utf-8 slovnik.juls.savba.sk]). Rovnaká chyba sa vyskytuje v jedinom slovenskom leteckom slovníku od Nedelku. Naopak v dokumentoch Leteckej fakulty v Košiciach sa používa tvar "letúň". Okrem odlišného pôvodu, slovo "letúň" lepšie zodpovedá odlišnostiam v stavbe slovenských a českých ekvivalentov (ako napr. ťahúň - tahoun) než slovo "letún". Používa sa hlavne v legislatíve a učebných textoch, pri potrebe odlíšiť jednotlivé druhy lietadiel. Pojem letúň je definovaný kvôli potrebe ekvivalentu anglického pojmu "aeroplane" ("airplane") a českého pojmu "letoun". |
|||
'''Letúň''' je motorové [[lietadlo]] ťažšie ako vzduch (aerodyn) pri ktorom sa [[Aerodynamická sila|aerodynamické sily]] potrebné na prekonanie tiaže počas letu vyvodzujú na nepohyblivých nosných plochách. Nosné plochy môžu mať určitý rozsah pohybu voči ostatným častiam lietadla, ktorý však neslúži na vyvodenie spomenutých aerodynamických síl, ale na zabezpečenie iných funkcií, napr. zmena konfigurácie pri lietadlách s meniteľnou šípovitosťou, alebo posun ťažiska pri lietadlách riadených ťažiskom (bezmotorové a motorové závesné klzáky). Voľnosť pohybu nosnej plochy môže byť zapríčinená aj pružnosťou konštrukcie (lietadlá s veľkou štíhlosťou krídla, závesné klzáky s pružným poťahom). |
|||
Pretože vďaka nepohyblivým nosným plochám nie na vyvodenie vztlaku potrebná mechanická práca, ekonomika prevádzky môže byť veľmi vysoká (na rozdiel od vrtuľníkov), a závisí iba na veľkosti odporu (v praxi sa hodnotí pomerom vztlaku a odporu - aerodynamickou jemnosťou, alebo kĺzavosťou). |
Pretože vďaka nepohyblivým nosným plochám nie na vyvodenie vztlaku potrebná mechanická práca, ekonomika prevádzky môže byť veľmi vysoká (na rozdiel od vrtuľníkov), a závisí iba na veľkosti odporu (v praxi sa hodnotí pomerom vztlaku a odporu - aerodynamickou jemnosťou, alebo kĺzavosťou). |
Verzia z 23:18, 14. marec 2008
Letúň - v slovenskom leteckom jazyku bežne nepoužívaný pojem (na rozdiel od českého jazyka). Etymologicky ide o poslovenčený český ekvivalent "letoun", a nemá skoro nič spoločné so starším slovom "letún", ktoré sa vyskytuje v slovenských netechnických slovníkoch (viď slovnik.juls.savba.sk). Rovnaká chyba sa vyskytuje v jedinom slovenskom leteckom slovníku od Nedelku. Naopak v dokumentoch Leteckej fakulty v Košiciach sa používa tvar "letúň". Okrem odlišného pôvodu, slovo "letúň" lepšie zodpovedá odlišnostiam v stavbe slovenských a českých ekvivalentov (ako napr. ťahúň - tahoun) než slovo "letún". Používa sa hlavne v legislatíve a učebných textoch, pri potrebe odlíšiť jednotlivé druhy lietadiel. Pojem letúň je definovaný kvôli potrebe ekvivalentu anglického pojmu "aeroplane" ("airplane") a českého pojmu "letoun".
Letúň je motorové lietadlo ťažšie ako vzduch (aerodyn) pri ktorom sa aerodynamické sily potrebné na prekonanie tiaže počas letu vyvodzujú na nepohyblivých nosných plochách. Nosné plochy môžu mať určitý rozsah pohybu voči ostatným častiam lietadla, ktorý však neslúži na vyvodenie spomenutých aerodynamických síl, ale na zabezpečenie iných funkcií, napr. zmena konfigurácie pri lietadlách s meniteľnou šípovitosťou, alebo posun ťažiska pri lietadlách riadených ťažiskom (bezmotorové a motorové závesné klzáky). Voľnosť pohybu nosnej plochy môže byť zapríčinená aj pružnosťou konštrukcie (lietadlá s veľkou štíhlosťou krídla, závesné klzáky s pružným poťahom).
Pretože vďaka nepohyblivým nosným plochám nie na vyvodenie vztlaku potrebná mechanická práca, ekonomika prevádzky môže byť veľmi vysoká (na rozdiel od vrtuľníkov), a závisí iba na veľkosti odporu (v praxi sa hodnotí pomerom vztlaku a odporu - aerodynamickou jemnosťou, alebo kĺzavosťou).
Referencie
- Nedelka, M. et al. Slovenský letecký slovník terminologický a výkladový. Magnet-Press. 1998. ISBN 8096807307
- Gunston, B. The Cambridge Aerospace Dictionary. Cambridge University Press. 2004. ISBN 0521841402
- Beňo, L.: Lietadlá, Alfa, Bratislava, 1988