Fedor von Bock: Rozdiel medzi revíziami
preklepy |
d preklep |
||
Riadok 9: | Riadok 9: | ||
}} |
}} |
||
'''Fedor von Bock''' (* [[3. december]] [[1880]], [[Küstrin]] – † [[4. máj]] [[1945]], [[Oldenburg]]) bol nemecký |
'''Fedor von Bock''' (* [[3. december]] [[1880]], [[Küstrin]] – † [[4. máj]] [[1945]], [[Oldenburg]]) bol nemecký poľný maršal (''Generalfeldmarschall''). |
||
== Život == |
== Život == |
Verzia z 19:44, 16. marec 2008
Fedor von Bock | |
Narodenie | 3. december 1880 Küstrin, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 4. máj 1945 Oldenburg, Nemecko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Fedor von Bock |
Fedor von Bock (* 3. december 1880, Küstrin – † 4. máj 1945, Oldenburg) bol nemecký poľný maršal (Generalfeldmarschall).
Život
Narodil sa v pruskej aristokratickej rodine. V ôsmich rokoch začal navštevovať vojenskú školu v Postupime. Ovládal Francúštinu, Angličtinu a Ruštinu.
Počas prvej svetovej vojny najprv velil pluku ale neskôr bol prevelený do generálneho štábu. Po skončení vojny zostal v Reichswehre. Ako generálplukovník sa účastnil na obsadení Rakúska. Pri útoku na Poľsko velil skupine armád Sever. Pri ťažení proti Francúzsku viedol skupinu armád B. 19. júna 1940 bol povýšený do hodnosti poľného maršala.
Pri realizácii plánu Barbarossa bol von Bock poverený vedením skupiny armád Stred. Jeho vojská uskutočnili viacero veľkých operácii, po niekoľkých dňoch bojov obsadili Minsk, prekročili Dvinu aj Dneper a po ťažkých bojoch získali Smolensk. Počas bojov o Moskvu však postup nemeckých vojsk ustrnul a sovietsky protiútok, ktorý sa začal 5. decembra ho prinútil uskutočniť ústup. Bol preto 18. decembra 1941 Hitlerom odvolaný. 16. januára 1942 prevzal velení nad skupinou armád Juh po maršalovi von Reichenauovi, ktorý zomrel na infarkt. S touto skupinou armád von Bock viedol najprv obranné boje a následne protiútok pri Charkove. Následne však po nesúhlase s nedodržovaním pôvodne pripraveného plánu Blau, keď Hitler žiadal viesť útoky zároveň proti Stalingradu aj na Kaukaz bol 15. júna 1942 odvolaný. Na jeho miesto nastúpil Maximilian von Weichs.
Po uvoľnení zo služby sa odmietol pripojiť k spyknutiu proti Hitlerovi, pretože neveril v možnosť jeho odstránenia.
V posledných dňoch vojny, po smrti Hitlera, pri pokuse spojiť sa s novovytváranou Dönitzovou vládou, přišel o život, keď bolo jeho auto napadnuté neďaleko mesta Kiel anglickými stíhačkami. Bol jediným z nemeckých poľných maršalov, ktorí počas vojny padli v boji.