Rafael Alberti: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
HTO (diskusia | príspevky)
Nová stránka
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 04:24, 26. marec 2008

Rafael Alberti
Alberti2.jpg
španielský spisovateľ a dramatik
Narodenie16. december 1902
Puerto de Santa Mária, Španielsko
Úmrtie28. október 1999
Puerto de Santa Mária, Španielsko
PodpisRafael Alberti, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Rafael Alberti
Pomník Rafaela Albertiho v jeho rodnom meste

Rafael Alberti Merello (16. decembra 1902 Puerto de Santa Mária (Cádiz) – 28. októbra 1999 tamtiež) bol španielský básnik.

Život

Jeho otcem bol Augustín Alberti a matkou María Merello. Bol piatym zo šiestich bratrov a vnukom kupcov pôvodom z Itálie, dodavateĺov európského zbožia.

Začal ako maliar. V roku 1917 sa presťahoval so svojou rodinou do Madridu. Po prvom obdobiu, kdy sa učil malbe, mal svoju prvú výstavu obrazov a kresieb v Ateneu. Predstavil sa aj v Rezidencii študentov, kde sa zoznamuje so slávnymi predstaviteĺmi Generácie 27 (v poezii sem patéí okrem iných Federico García Lorca, Dámaso Alonso, Gerardo Diego, Pedro Salinas, Jorge Guillén, Emilio Prados, Manuel Altolaguirre, Luis Cernuda, Vicente Aleixandre a Miguel Hernández), intelektuálnym hnutiom, predstavenom v Seville roku 1927 pri 300. výročí úmrtia Luisa de Góngoru.

V roce 1924 Alberti obdržal Národnú cenu za svoju prvú publikovanu knihu, Námorník na zemi (Marinero en tierra), po ktorej sa definitívne rozhodl pre poéziu (no výtvarnému umeniu sa nikdy venovať neprestal). Počiatkom tridsiatych rokov sa priklonil k marxizmu a vstúpil do Komunistickej strany Španielska. V roku 1939 po víťazstve generála Franca emigroval do Argentíny, kde strávil štyriadvadsať rokov; následujúcich pätnásť rokov žil v Itálii. Do Španielska se vrátil 27. dubna 1977 zo slovami "Opustil som vlasť so zaťatou pesťou, no vracím sa, ponúkajúc vám otvorenú ruku ako gesto smieru medzi všetkými Španielmi". Dostal mnoho cien a uznaní, medzi nimi napríklad Leninovu cenu mieru v roku 1966. V roku 1983 dostal aj významnú Cervantesovu cenu, najvyšší prejav uznania pre španielsky píšucích spisovateĺov. V roku 1987 rada Cádizu ustanovila v Albertiho rodnom meste nadáciu, ktorá nesie jeho meno a ktorá spravuje aj veĺká čásť jeho osobného archíva. Bol dvakrát ženatý, poprvýkrát zo spisovateĺkou Maríou Teresou Leónovou, a podruhýkrát s Marií Asunción Mateovou, ktorá ho v posledných rokoch reprezentovala. Zomrel okolo pôl jednej ráno 28. októbra 1999 vo svojom rodisku, meste Puerto de Santa María.

Výberová bibliografia

Poézia

  • Marinero en tierra (Námorník na zemi), 1925
  • La amante (Milenka), 1926
  • El alba del alhelí (Fialy v úsvite), 1927 - všetky tri spojuju ĺudovú inšpiráciu s avantgardnými výbojami
  • Cal y canto (Vápno a kameň), 1929 - silná inšpirácia španielskym barokom
  • Sobre los ángeles (O anjeloch), 1929 - považovaná za jeho vrcholnú básnickú zbierku
  • Sermones y moradas (Kázania a príbytky), 1930 - táto a predchádzajúca zbierka sú inšpirovány surrealizmom
  • Consignas (Hesla), 1933
  • 13 bandas y 48 estrellas (13 pruhov a 48 hviezd), 1935
  • En poeta en la calle (Básnik na ulici), 1936
  • De un momento a otro (Na prelome), 1937
  • Capital de la gloria (Hlavné mesto slávy), 1938 - zbierky politickej poézie
  • Entre el clavel y la espada (Medzi karafiátom a mečom), 1941
  • Pleamar (Príliv), 1944
  • A la pintura (Na maliarstvo), 1948
  • Retornos de lo vivo lejano (Návraty ďalekého života), 1952
  • Coplas de Juan Panadero (Zpievanky Jeníka Pekára), 1954
  • Baladas y canciones del Paraná (Balady a piesne od rieky Paraná), 1954
  • Sonríe China (Smej sa, Čína), 1961
  • La primavera de los pueblos (Jaro národov), 1961
  • Abierto a todas horas (Otvorené stále), 1964
  • Roma, peligro para caminantes (Rím, nebezpečný pre chodcov), 1968
  • Canciones del alto valle del aniene (Piesne vysokého údolia rieky Aniene), 1972
  • Los 5 destacagados, 1978
  • Nuevas coplas de Juan Panadero (Nové zpievanky Jeníka Pekára'), 1979
  • Fustigada luz (Šlehané svetlo), 1980
  • Los hijos del drago y otros poemas (Dračie deti a iné básně), 1986
  • Golfo de sombras (Záliv stínov), 1986
  • Accidente. Poemas del hospital (Nehoda. Básne z nemocnice), 1987
  • Cuatro canciones (Štyri piesně), 1987
  • Canciones para Altair (Piesne pre Altair), 1989


Výbor z Albertiho poézie vyšiel vo slovenčině pod názvom Premeny býka v preklade Jána Šimonoviča roku 1967 (Slovenský spisovateĺ, Bratislava).


Divadelné hry

  • El trébol florido (Rozkvetlá ďatelina), 1940
  • El adefesio (Nezmysel), 1944
  • La gallarda (Pôvabná), 1945

Alberti psal aj prózu a štúdie.

Literatúra a externé linky

Iné projekty

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rafael Alberti na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).


Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Rafael Alberti