Friulčina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
odteraz ak to nebude prinajmenšom v normálnej slovenčine tak to budem mazať, nie sme v jasliach a už ti to bolo asi 10x povedané
Geron (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Friulčina''' alebo '''furlančina''' alebo '''furlandčina''' (po taliansky ''friulano'', po friulsky ''furlan'') je [[románsky jazyk]], ktorým hovorí národnostná menšina pri meste [[Udine]] v historickej oblasti [[Furlansko]] (severovýchodné [[Taliansko]] pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu [[Furlansko-Julské Benátky]]).
'''Friulčina''' alebo '''furlančina''' alebo '''furlandčina''' (po taliansky ''friulano'', po friulsky ''furlan'') je [[románsky jazyk]], ktorým hovorí národnostná menšina pri meste [[Udine]] v historickej oblasti [[Furlansko]] (severovýchodné [[Taliansko]] pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu [[Furlansko-Julské Benátky]]).


Jazyk sa považuje buď za samostatný románsky jazyk alebo časť [[rétorománske jazyky|rétorománskych jazykov]] alebo dokonca (dnes už ojedinele) za nárečie rétorománčiny. Spor o postavenie jednotlivých tzv. rétorománskych jazykov sa nazýva "[[questione ladina]]" a má aj politické pozadie. Delí sa na viacero regionálnych nárečí, vychádza z latinčiny. Za oficiálne nárečie sa považuje friulčina z Udine. Každé mesto Furlanska má potom svoje vlastné nárečie (napr. friulčina z [[Aquileia|Aquileii]], alebo z Palmanovi). Podobné je nárečie z regiónu Benátsko a švajčiarska rétorománčina. Friulčina nesie veľa znakov galsko-románskych jazykov.
Jazyk sa považuje buď za samostatný románsky jazyk alebo časť [[rétorománske jazyky|rétorománskych jazykov]] alebo dokonca (dnes už ojedinele) za nárečie rétorománčiny. Spor o postavenie jednotlivých tzv. rétorománskych jazykov sa nazýva "[[questione ladina]]" a má aj politické pozadie. Delí sa na viacero regionálnych nárečí, vychádza z latinčiny. Za oficiálne nárečie sa považuje friulčina z Udine. Každé mesto Furlanska má potom svoje vlastné nárečie (napr. friulčina z [[Aquileia|Aquileii]], alebo z Palmanovi). Podobné je nárečie z regiónu Benátsko a švajčiarska rétorománčina. Friulčina nesie veľa znakov galsko-románskych jazykov. Obyvateľ Furlanska sa dá spoznať podľa špecifického priezviska.


Jazykom hovorí asi 600 000 ľudí a je v Taliansku uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Čiastočne sa používa aj ako literárny jazyk. Ako druhý jazyk jazyk friulčinu ovláda aj časť talianskych Slovincov a Nemcov.
Jazykom hovorí asi 600 000 ľudí a je v Taliansku uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Čiastočne sa používa aj ako literárny jazyk. Ako druhý jazyk jazyk friulčinu ovláda aj časť talianskych Slovincov a Nemcov.


== Príklady z lexiky ==

Uvedené je: friulčina-taliančina-slovenčina

*Jo osoi Furlan-Io sono Friulano-Ja som Friulánec
*Cemut-Come stai-Ako sa máš
*dut-tutto-všetko
*ducj-tutti-všetci
*grant-grande-veľký
*mandi-ciao-ahoj
*vue-oggi-dnes
*cjan-cane-pes
*gjat-gatto-mačka
*fradi-fratello-brat
*sur-sorella-sestra
*cjaval-cavallo-kôň
*nas-naso-nos
*aghe-acqua-voda
*an-anno-rok
*bon-bono-dobrý
*cjas-casa-dom
*ancia-anche-aj
*Zuan-Giovanni-mužské meno
*Jacum-Giacomo-mužské meno
{{Románske jazyky}}
{{Románske jazyky}}



Verzia z 15:26, 27. marec 2008

Friulčina alebo furlančina alebo furlandčina (po taliansky friulano, po friulsky furlan) je románsky jazyk, ktorým hovorí národnostná menšina pri meste Udine v historickej oblasti Furlansko (severovýchodné Taliansko pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu Furlansko-Julské Benátky).

Jazyk sa považuje buď za samostatný románsky jazyk alebo časť rétorománskych jazykov alebo dokonca (dnes už ojedinele) za nárečie rétorománčiny. Spor o postavenie jednotlivých tzv. rétorománskych jazykov sa nazýva "questione ladina" a má aj politické pozadie. Delí sa na viacero regionálnych nárečí, vychádza z latinčiny. Za oficiálne nárečie sa považuje friulčina z Udine. Každé mesto Furlanska má potom svoje vlastné nárečie (napr. friulčina z Aquileii, alebo z Palmanovi). Podobné je nárečie z regiónu Benátsko a švajčiarska rétorománčina. Friulčina nesie veľa znakov galsko-románskych jazykov. Obyvateľ Furlanska sa dá spoznať podľa špecifického priezviska.

Jazykom hovorí asi 600 000 ľudí a je v Taliansku uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Čiastočne sa používa aj ako literárny jazyk. Ako druhý jazyk jazyk friulčinu ovláda aj časť talianskych Slovincov a Nemcov.

Príklady z lexiky

Uvedené je: friulčina-taliančina-slovenčina

  • Jo osoi Furlan-Io sono Friulano-Ja som Friulánec
  • Cemut-Come stai-Ako sa máš
  • dut-tutto-všetko
  • ducj-tutti-všetci
  • grant-grande-veľký
  • mandi-ciao-ahoj
  • vue-oggi-dnes
  • cjan-cane-pes
  • gjat-gatto-mačka
  • fradi-fratello-brat
  • sur-sorella-sestra
  • cjaval-cavallo-kôň
  • nas-naso-nos
  • aghe-acqua-voda
  • an-anno-rok
  • bon-bono-dobrý
  • cjas-casa-dom
  • ancia-anche-aj
  • Zuan-Giovanni-mužské meno
  • Jacum-Giacomo-mužské meno