Friulčina: Rozdiel medzi revíziami
odteraz ak to nebude prinajmenšom v normálnej slovenčine tak to budem mazať, nie sme v jasliach a už ti to bolo asi 10x povedané |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Friulčina''' alebo '''furlančina''' alebo '''furlandčina''' (po taliansky ''friulano'', po friulsky ''furlan'') je [[románsky jazyk]], ktorým hovorí národnostná menšina pri meste [[Udine]] v historickej oblasti [[Furlansko]] (severovýchodné [[Taliansko]] pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu [[Furlansko-Julské Benátky]]). |
'''Friulčina''' alebo '''furlančina''' alebo '''furlandčina''' (po taliansky ''friulano'', po friulsky ''furlan'') je [[románsky jazyk]], ktorým hovorí národnostná menšina pri meste [[Udine]] v historickej oblasti [[Furlansko]] (severovýchodné [[Taliansko]] pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu [[Furlansko-Julské Benátky]]). |
||
Jazyk sa považuje buď za samostatný románsky jazyk alebo časť [[rétorománske jazyky|rétorománskych jazykov]] alebo dokonca (dnes už ojedinele) za nárečie rétorománčiny. Spor o postavenie jednotlivých tzv. rétorománskych jazykov sa nazýva "[[questione ladina]]" a má aj politické pozadie. Delí sa na viacero regionálnych nárečí, vychádza z latinčiny. Za oficiálne nárečie sa považuje friulčina z Udine. Každé mesto Furlanska má potom svoje vlastné nárečie (napr. friulčina z [[Aquileia|Aquileii]], alebo z Palmanovi). Podobné je nárečie z regiónu Benátsko a švajčiarska rétorománčina. Friulčina nesie veľa znakov galsko-románskych jazykov. |
Jazyk sa považuje buď za samostatný románsky jazyk alebo časť [[rétorománske jazyky|rétorománskych jazykov]] alebo dokonca (dnes už ojedinele) za nárečie rétorománčiny. Spor o postavenie jednotlivých tzv. rétorománskych jazykov sa nazýva "[[questione ladina]]" a má aj politické pozadie. Delí sa na viacero regionálnych nárečí, vychádza z latinčiny. Za oficiálne nárečie sa považuje friulčina z Udine. Každé mesto Furlanska má potom svoje vlastné nárečie (napr. friulčina z [[Aquileia|Aquileii]], alebo z Palmanovi). Podobné je nárečie z regiónu Benátsko a švajčiarska rétorománčina. Friulčina nesie veľa znakov galsko-románskych jazykov. Obyvateľ Furlanska sa dá spoznať podľa špecifického priezviska. |
||
Jazykom hovorí asi 600 000 ľudí a je v Taliansku uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Čiastočne sa používa aj ako literárny jazyk. Ako druhý jazyk jazyk friulčinu ovláda aj časť talianskych Slovincov a Nemcov. |
Jazykom hovorí asi 600 000 ľudí a je v Taliansku uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Čiastočne sa používa aj ako literárny jazyk. Ako druhý jazyk jazyk friulčinu ovláda aj časť talianskych Slovincov a Nemcov. |
||
== Príklady z lexiky == |
|||
Uvedené je: friulčina-taliančina-slovenčina |
|||
*Jo osoi Furlan-Io sono Friulano-Ja som Friulánec |
|||
*Cemut-Come stai-Ako sa máš |
|||
*dut-tutto-všetko |
|||
*ducj-tutti-všetci |
|||
*grant-grande-veľký |
|||
*mandi-ciao-ahoj |
|||
*vue-oggi-dnes |
|||
*cjan-cane-pes |
|||
*gjat-gatto-mačka |
|||
*fradi-fratello-brat |
|||
*sur-sorella-sestra |
|||
*cjaval-cavallo-kôň |
|||
*nas-naso-nos |
|||
*aghe-acqua-voda |
|||
*an-anno-rok |
|||
*bon-bono-dobrý |
|||
*cjas-casa-dom |
|||
*ancia-anche-aj |
|||
*Zuan-Giovanni-mužské meno |
|||
*Jacum-Giacomo-mužské meno |
|||
{{Románske jazyky}} |
{{Románske jazyky}} |
||
Verzia z 15:26, 27. marec 2008
Friulčina alebo furlančina alebo furlandčina (po taliansky friulano, po friulsky furlan) je románsky jazyk, ktorým hovorí národnostná menšina pri meste Udine v historickej oblasti Furlansko (severovýchodné Taliansko pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu Furlansko-Julské Benátky).
Jazyk sa považuje buď za samostatný románsky jazyk alebo časť rétorománskych jazykov alebo dokonca (dnes už ojedinele) za nárečie rétorománčiny. Spor o postavenie jednotlivých tzv. rétorománskych jazykov sa nazýva "questione ladina" a má aj politické pozadie. Delí sa na viacero regionálnych nárečí, vychádza z latinčiny. Za oficiálne nárečie sa považuje friulčina z Udine. Každé mesto Furlanska má potom svoje vlastné nárečie (napr. friulčina z Aquileii, alebo z Palmanovi). Podobné je nárečie z regiónu Benátsko a švajčiarska rétorománčina. Friulčina nesie veľa znakov galsko-románskych jazykov. Obyvateľ Furlanska sa dá spoznať podľa špecifického priezviska.
Jazykom hovorí asi 600 000 ľudí a je v Taliansku uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Čiastočne sa používa aj ako literárny jazyk. Ako druhý jazyk jazyk friulčinu ovláda aj časť talianskych Slovincov a Nemcov.
Príklady z lexiky
Uvedené je: friulčina-taliančina-slovenčina
- Jo osoi Furlan-Io sono Friulano-Ja som Friulánec
- Cemut-Come stai-Ako sa máš
- dut-tutto-všetko
- ducj-tutti-všetci
- grant-grande-veľký
- mandi-ciao-ahoj
- vue-oggi-dnes
- cjan-cane-pes
- gjat-gatto-mačka
- fradi-fratello-brat
- sur-sorella-sestra
- cjaval-cavallo-kôň
- nas-naso-nos
- aghe-acqua-voda
- an-anno-rok
- bon-bono-dobrý
- cjas-casa-dom
- ancia-anche-aj
- Zuan-Giovanni-mužské meno
- Jacum-Giacomo-mužské meno