Augustín Malár: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
prejav
→‎Život: toto bolo vytrhnuté z kontextu, vrátené späť
Riadok 17: Riadok 17:


S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie na záchranu slovenskej štátnej samostatnosti. Už na východnom fronte nadviazal kontakty so [[ZSSR|sovietskymi]] veliteľmi a ilegálna SNR ho ako schopného veliteľa a slovanofila navrhla za veliteľa povstaleckej armády aj napriek odporu [[Edvard Beneš|Benešovej]] exilovej vlády.
S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie na záchranu slovenskej štátnej samostatnosti. Už na východnom fronte nadviazal kontakty so [[ZSSR|sovietskymi]] veliteľmi a ilegálna SNR ho ako schopného veliteľa a slovanofila navrhla za veliteľa povstaleckej armády aj napriek odporu [[Edvard Beneš|Benešovej]] exilovej vlády.

To sa však nezhoduje s jeho vyhlásením: "Stáť! Čelom späť! Pochod do materských posádok k svojim jednotkám!...
...načo nám revolúcia mládenci, kto nám čo robí? Myslíte, že nám môže byť lepšie?..."


V auguste roku 1944 rokoval v [[Piešťany|Piešťanoch]] s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí [[SNP|povstania]], sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho prejavu, ktorý sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do Prešova. Bol odvlečený do [[Nemecko|Nemecka]], kde po vypočúvaní zomrel v koncentračnom tábore [[Sachsenhausen]].
V auguste roku 1944 rokoval v [[Piešťany|Piešťanoch]] s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí [[SNP|povstania]], sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho prejavu, ktorý sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do Prešova. Bol odvlečený do [[Nemecko|Nemecka]], kde po vypočúvaní zomrel v koncentračnom tábore [[Sachsenhausen]].

Verzia z 15:30, 10. apríl 2008

Augustín Malár
General Malar.jpg
slovenský generál, počas druhej svetovej vojny, veliteľ východoslovenskej armády
Narodenie18. júl 1894
Reitern, Rakúsko
Úmrtie15. október 1946
Sachsenhausen, Nemecko

Augustín Malár, (* 18. júl 1894, Reitern, Rakúsko – † 1945, Sachsenhausen, Nemecko), bol slovenský generál, počas druhej svetovej vojny veliteľ východoslovenskej armády.

Život

Augustín Malár študoval na gymnáziu v Skalici, neskôr v Šoprone. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v Prahe. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku 1931sa stal majorom, v roku 1936 už bol povýšený na podplukovníka. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti - Augustín Malár a Ferdinand Čatloš. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku 1942 bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde.

V tých rokoch bol vojenským veliteľom v Spišskej Novej Vsi a Trenčíne , súčasne aj veliteľom Vysokej vojnovej školy v Bratislave. V rokoch 1941-1942 sa stal veliteľom Rýchlej divízie na východnom fronte. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jednoho z mála Slovákov Rytierskym krížom. Od mája 1944 bol veliteľom armádneho zboru v Prešove.

S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie na záchranu slovenskej štátnej samostatnosti. Už na východnom fronte nadviazal kontakty so sovietskymi veliteľmi a ilegálna SNR ho ako schopného veliteľa a slovanofila navrhla za veliteľa povstaleckej armády aj napriek odporu Benešovej exilovej vlády.

V auguste roku 1944 rokoval v Piešťanoch s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí povstania, sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho prejavu, ktorý sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do Prešova. Bol odvlečený do Nemecka, kde po vypočúvaní zomrel v koncentračnom tábore Sachsenhausen.