Kavitácia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
+text, +pict
Riadok 1: Riadok 1:
[[Image:Cavitating-prop.jpg|thumb|right|Kavitáca na lopatkách lodnej skrutky]]
[[Image:Cavitating-prop.jpg|thumb|right|Kavitáca na lopatkách lodnej skrutky]]
[[Obrázok:Turbine Francis Worn.JPG|right|thumb|Kavitáčne zničené lopatky turbíny]]
'''Kavitácia''' (z latinského ''cavitas'' - dutina), je hydrodynamická dutina, vytvorená v [[kvapalina|kvapaline]] pri prudkom lokálnom poklese okolitého [[tlak]]u. Po zániku [[tlak|podtlaku]], ktorý ju vytvoril kavita zaniká [[implózia|implóziou]].


Ak kvapalinu z [[fyzika|fyzikálneho]] hľadiska považujeme za nestlačiteľnú, potom prudký lokálny pokles [[tlak]]u spôsobí odsanie [[kvapalina|kvapaliny]] z určitého miesta, pričom okolitá kvapalina nestihne na uvedené miesto (kvôli [[zotrvačnosť|zotrvačnosti]] a [[viskozita|viskozite]] natiecť). Tak na chvíľu vznikne [[vákuum|vákuová]] "[[bublina]]" - kavita. Kavita je zpočiatku vákuovo "prázdna", ak však [[dynamika|dynamický]] podtlak trvá môžu do nej [[difúzia|difundovať]] [[para|pary]] zo stien kavity. Po zmiznutí budiaceho podtlaku kavita skolabuje (okolitá kvapalita prudko vyplní prázdny priestor), pričom vznikne rázová vlna - [[explózia|mikrovýbuch]], ktorý sa šíri kvapalinou do okolia a prejavuje sa [[hluk]]om. Ak sa v mieste implózie nachádza pevný materiál (lopatka [[turbína|turbíny]], [[lodná skrutka]], [[potrubie]] a pod.) má to naň [[deštrukcia|deštruktívny]] účinok. Prejavuje sa vytrhávaním mikročiastočiek materiálu, čo spôsobuje rýchle [[opotrebenie]]. Na vznik kavity má vplyv hlavne [[rýchlosť]] prúdenia (veľkosť podtlaku), [[povrchové napätie]] kvapaliny a jej [[viskozita]].
'''Kavitácia''' (z latinského ''cavitas'' - dutina) je vznik dutín v [[kvapalina|kvapaline]] pri lokálnom poklese [[tlak]]u, nasledovaný ich [[implózia|implóziou]].


Kavitácia vzniká v technických zariadeniach pohybujúcich sa rýchlo v kvapaline. Napr. na lopatkách lodných skrutiek, lopatkách turbín, v [[čerpadlo|čerpadlách]], v ohyboch rúr a pod. Kavitácia vytvára hluk, nestabilitu chodu, zvyšuje [[drsnosť]] povrchu čím znižuje [[účinnosť]] zariadení, poškodzuje povrchy vytrhávaním materiálu (tzv. kavitačné opotrebenie), ale i [[spevňovanie|spevňovaním]], čo vedie k vzniku [[trhlina|trhlín]].


[[Kategória:Fyzika]]
[[Kategória:Fyzika]]

[[af:Kavitasie]]
[[af:Kavitasie]]
[[cs:Kavitace]]
[[cs:Kavitace]]

Verzia z 06:47, 15. apríl 2008

Kavitáca na lopatkách lodnej skrutky
Kavitáčne zničené lopatky turbíny

Kavitácia (z latinského cavitas - dutina), je hydrodynamická dutina, vytvorená v kvapaline pri prudkom lokálnom poklese okolitého tlaku. Po zániku podtlaku, ktorý ju vytvoril kavita zaniká implóziou.

Ak kvapalinu z fyzikálneho hľadiska považujeme za nestlačiteľnú, potom prudký lokálny pokles tlaku spôsobí odsanie kvapaliny z určitého miesta, pričom okolitá kvapalina nestihne na uvedené miesto (kvôli zotrvačnosti a viskozite natiecť). Tak na chvíľu vznikne vákuová "bublina" - kavita. Kavita je zpočiatku vákuovo "prázdna", ak však dynamický podtlak trvá môžu do nej difundovať pary zo stien kavity. Po zmiznutí budiaceho podtlaku kavita skolabuje (okolitá kvapalita prudko vyplní prázdny priestor), pričom vznikne rázová vlna - mikrovýbuch, ktorý sa šíri kvapalinou do okolia a prejavuje sa hlukom. Ak sa v mieste implózie nachádza pevný materiál (lopatka turbíny, lodná skrutka, potrubie a pod.) má to naň deštruktívny účinok. Prejavuje sa vytrhávaním mikročiastočiek materiálu, čo spôsobuje rýchle opotrebenie. Na vznik kavity má vplyv hlavne rýchlosť prúdenia (veľkosť podtlaku), povrchové napätie kvapaliny a jej viskozita.


Kavitácia vzniká v technických zariadeniach pohybujúcich sa rýchlo v kvapaline. Napr. na lopatkách lodných skrutiek, lopatkách turbín, v čerpadlách, v ohyboch rúr a pod. Kavitácia vytvára hluk, nestabilitu chodu, zvyšuje drsnosť povrchu čím znižuje účinnosť zariadení, poškodzuje povrchy vytrhávaním materiálu (tzv. kavitačné opotrebenie), ale i spevňovaním, čo vedie k vzniku trhlín.