Adsorpcia

Adsorpcia (z lat. adsorbere) je v chémii viazanie (pohlcovanie) plynnej alebo kvapalnej (rozpustenej) látky povrchovou vrstvou inej, pevnej a spravidla poróznej látky. Príslušné sloveso znie "adsorbovať". Opakom adsorpcie je desorpcia.

Zovšeobecnenie sa pod adsorpcia rozumie samovoľné zvyšovanie koncentrácie látok na fázovom rozhraní, najčastejšie na rozhraní tuhej a plynnej alebo tuhej a kvapalnej fázy, sprevádzané uvoľnením adsorpčného tepla.

Dôležitou vlastnosťou adsorpcii je závislosť rovnovážneho naadsorbovaného množstva látky od koncentrácie, repsektíve od teploty. Adsorpcia umožnuje oddelenie zložiek ktoré sa v zmesi vyskytujú v nízkych koncentráciach. Napríklad adsorpciou na aktívnom uhlí možno zo vzduchu veľmi účinne oddeliť malé množstvá organických rozpúšťadiel. Adsorpcia sa používa pri spracovaní ropy (sušenie, rafinácia), na odfarbovanie tukov, rafináciu cukru, pri úprave vody, na sušenie plynov, vo farmaceutickom priemysle. Z plynných zmesí sa získavajú vzácne plynym, pary rozpúšťadiel a odstraňujú sa toxické prímesi.

Typy adsorpcie

Podľa povahy väzieb medzi povrchom a adsorbovanými molekulami sa hovorí buď o fyzikálne adsorpcii alebo chemisorpcii.

Fyzikálna adsorpcia

Fyzikálna adsorpcia je vratná, lebo adsorbát je viazaný na povrch adsorbenta pomerne slabými van der Waalsovými silami.

Chemisorpcia

Pri chemisorpcii vzniká oveľa pevnejšia väzba medzi adsorbovanou látkou a adsorbentom, pričom sa uvoľní teplo. Na rozdiel od fyzikálne adsorpcii chemisorpia prebieha pri nízkych podmienkach veľmi pomaly. Výťažok adsorpcie s rastúcou teplotou monotónne klesá.

Pozri aj

• adsorbent
• desorpcia
• adsorpčná izoterma
• adsorpčná izobara