Augustín Malár: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Život: toto bolo vytrhnuté z kontextu, vrátené späť
Loveless (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: en:Augustín Malár
Riadok 28: Riadok 28:
[[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]]


[[en:Augustín Malár]]
[[ja:アウグスチン・マラー]]
[[ja:アウグスチン・マラー]]
[[pl:Augustín Malár]]
[[pl:Augustín Malár]]

Verzia z 18:31, 26. apríl 2008

Augustín Malár
General Malar.jpg
slovenský generál, počas druhej svetovej vojny, veliteľ východoslovenskej armády
Narodenie18. júl 1894
Reitern, Rakúsko
Úmrtie15. október 1946
Sachsenhausen, Nemecko

Augustín Malár, (* 18. júl 1894, Reitern, Rakúsko – † 1945, Sachsenhausen, Nemecko), bol slovenský generál, počas druhej svetovej vojny veliteľ východoslovenskej armády.

Život

Augustín Malár študoval na gymnáziu v Skalici, neskôr v Šoprone. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v Prahe. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku 1931sa stal majorom, v roku 1936 už bol povýšený na podplukovníka. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti - Augustín Malár a Ferdinand Čatloš. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku 1942 bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde.

V tých rokoch bol vojenským veliteľom v Spišskej Novej Vsi a Trenčíne , súčasne aj veliteľom Vysokej vojnovej školy v Bratislave. V rokoch 1941-1942 sa stal veliteľom Rýchlej divízie na východnom fronte. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jednoho z mála Slovákov Rytierskym krížom. Od mája 1944 bol veliteľom armádneho zboru v Prešove.

S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie na záchranu slovenskej štátnej samostatnosti. Už na východnom fronte nadviazal kontakty so sovietskymi veliteľmi a ilegálna SNR ho ako schopného veliteľa a slovanofila navrhla za veliteľa povstaleckej armády aj napriek odporu Benešovej exilovej vlády.

V auguste roku 1944 rokoval v Piešťanoch s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí povstania, sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho prejavu, ktorý sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do Prešova. Bol odvlečený do Nemecka, kde po vypočúvaní zomrel v koncentračnom tábore Sachsenhausen.