Britsko-iracká vojna: Rozdiel medzi revíziami
| Riadok 21: | Riadok 21: | ||
Aj keď Habbánija nemala vojenské letectvo, bola to vlastne len letecká škola, personál zareagoval promptne a vyzbrojil cvičné lietadlá a tie napadli iracké pozície, hlavne [[delostrelectvo]]. Tým odvrátili beznádejnú situáciu a briti neskôr zostavili tzv. ''HabForce'' (Habbanyia Force), ktorá základňu definitívne oslobodila z obliehania. |
Aj keď Habbánija nemala vojenské letectvo, bola to vlastne len letecká škola, personál zareagoval promptne a vyzbrojil cvičné lietadlá a tie napadli iracké pozície, hlavne [[delostrelectvo]]. Tým odvrátili beznádejnú situáciu a briti neskôr zostavili tzv. ''HabForce'' (Habbanyia Force), ktorá základňu definitívne oslobodila z obliehania. |
||
Potom nasledovala [[bitka o Fallúdžu]], ktorá sa skončila ťažkou porážkou iračanov, |
Potom nasledovala [[bitka o Fallúdžu]], ktorá sa skončila ťažkou porážkou iračanov, Rašid Alí utiekol do Iránu, kde bol zasa polapený rusmi, ktorí urobili do Iránu inváziu. |
||
Starý kráľ bol znovu dosadený na trón. |
Starý kráľ bol znovu dosadený na trón. |
||
Verzia z 08:48, 26. september 2005
Britsko-iracká vojna bola krátka vojna, ktorá prebehla medzi Spojeným kráľovstvom a irackou nacionalistickou vládou od 18. apríla 1941 do 30. mája rovnakého roku. Hoci trvala viac ako jeden mesiac, vojna vyústila v obnovenie britskej okupácie krajiny a ďalej posilnila nacionalistický odpor voči Britmi podporovanej irackej monarchii. Vojna bola súčasťou 2. svetovej vojny.
Príčiny
Aj keď Irak bol nezávislý, musel Britom poskytovať určité práva, ako napr. britské vojenské základne na jeho území a voľný pohyb britských vojenských jednotiek cez jeho územie.
To sa ale veľa Iračanom nepáčilo a cítili sa britmi utláčaní.
Začiatok
Vláda Nuri as-Saida chcela vyhlásiť vojnu Nemecku ako odpoveď na napadnutie Poľska. Aj keď kvôli obľúbenosti nemecka medzi Iračanmi zmenil vojnu na prerušenie diplomatických stykov, bol spolu s kráľom zvrhnutý, na trón bol dosadený následník trónu a pro nacistický minister Rašíd Alí potom vyzval britov aby opustili Irak.
Potom zaútočili na osamelú britskú leteckú základňu v Habbániji. Napriek obrovskej početnej prevahe ale neuspeli a boli nútení požiadať o pomoc Nemecko.
Pomoc z Nemecka
Nadšený Hitler vyslal na žiadosť povstalcov okamžite leteckú pomoc, tzv. Komando Junck. Táto pomoc bola ale príliš malá na to aby pomohla, bola zorganizovaná príliš narýchlo a okrem toho mala jednu smolu za druhou.
Britský protiútok a porážka iračanov
Aj keď Habbánija nemala vojenské letectvo, bola to vlastne len letecká škola, personál zareagoval promptne a vyzbrojil cvičné lietadlá a tie napadli iracké pozície, hlavne delostrelectvo. Tým odvrátili beznádejnú situáciu a briti neskôr zostavili tzv. HabForce (Habbanyia Force), ktorá základňu definitívne oslobodila z obliehania.
Potom nasledovala bitka o Fallúdžu, ktorá sa skončila ťažkou porážkou iračanov, Rašid Alí utiekol do Iránu, kde bol zasa polapený rusmi, ktorí urobili do Iránu inváziu.
Starý kráľ bol znovu dosadený na trón.
Pozri aj
- Iracký prevrat (1941) (prevrat Rašída Ali Al-Gaylaniho)